Najdôležitejšie spoločenské pohyby na Slovensku od druhej svetovej vojny až po rok 1989 sú s Husákom neoddeliteľne spojené. Preto v slovenskej spoločnosti bude Husákovo meno ďalej vyvolávať kontroverzie.
Sotva sa na Slovensku nájde politická osobnosť z komunistickej éry, ktorá by vyvolávala také veľké kontroverzie a diskusie ako Gustáv Husák.
O dilemách, ktoré vyvoláva jeho meno na Slovensku, však azda najlepšie svedčí fakt, že jeho pôsobením sa v súčasnosti zaoberajú oveľa viac historici z Česka alebo Poľska.
O syntetický pohľad na Husákovu osobu sa pokúsili iba dvaja slovenskí historici Ľubomír Lipták a Michal Barnovský, Jozefovi Jablonickému zdravotné problémy nedovolili vypracovať o Husákovi monografiu, hoci bola súčasťou jeho vedeckých plánov.
Vyvážený pokus o analýzu Husákovho myslenia sa podaril dramatikovi Viliamovi Klimáčkovi.
Zmena postoja
V individuálnej pamäti občanov je Husák zafixovaný predovšetkým ako symbol normalizačného režimu.
Po roku 1989 sa s odstupom času negatívne postoje voči Husákovi, ale aj voči režimu, ktorý predstavoval, oslabovali. To súviselo nielen so zhoršením životných podmienok, ale aj s nacionalizáciou verejného diskurzu.
Husákovo pôsobenie na čele v Česku odmietaného normalizačného režimu sa nespájalo iba s komunizmom, ale aj s jeho slovenským pôvodom.
Normalizácia sa tak nielen v krčmových rečiach, ale aj v optike časti českej ponovembrovej publicistiky zmenila na „vládu Slovákov.“
