Hoci sa slová text a dielo v literárnej praxi často zamieňajú a synonymizujú, je medzi nimi rozdiel. Platí to i napriek faktu, že text musí mať už sám osebe všetky potenciálne vlastnosti diela, no dielom sa stáva až vtedy, keď mu vdýchne život čitateľ. Táto situácia má niekoľko dôvodov.
Jeden z nich spočíva v tom, že stavebným materiálom literatúry sú slová, ktorými sa, ako je známe, dajú v texte len s rizikom sentimentality, bombastickej povrchnosti a zjednodušenia vyjadriť hĺbkové emócie. Preto sa autor v texte orientuje na ľahko verbalizovateľné druhoradé a sprievodné javy, aby prostredníctvom ich náznakového zoskupenia a čitateľovho prežívania, zbaveného povinnosti vypovedať slová, vnášal do diela hĺbkové emócie. Ich prítomnosť alebo neprítomnosť v konfliktných situáciách a hraničných skúškach testuje rolu materinstva, otcovstva, človečenstva a pod.
Nejde však iba o hĺbkové emócie, ale aj o celý rad ďalších dotvárajúcich čitateľských aktivít. Vyplývajú z toho, že literárne dielo je voči mimoliterárnej, resp. látkovej skutočnosti vždy fikciou a znakovým systémom. To, čo je v ňom doslovné, vyznieva polopatisticky a falošne. Preto musí byť text, obrazne povedané, postavený na hlavu a úlohou čitateľa je obrátiť ho na nohy. Čitateľ túto úlohu uskutočňuje v tzv. recepčnom, netextovom priestore, ktorý možno rozčleniť na tri vzájomne sa prelínajúce zóny: na zónu pod textom (medziriadkový priestor), zónu nad textom (druhoplánový priestor) a na zónu za textom (katarzný priestor).
Až v kombinácii týchto textových (autorských) a netextových (čitateľských) polí vzniká dielo. Jeho textové a netextové dimenzie sú pri všetkých svojich osobitostiach bytostne prepojené a od seba závislé. V tomto zmysle možno netextové kvality odvodzovať len a len z textovej skutočnosti. Dalo by sa to povedať i tak, že zlý text nemôže produkovať plnohodnotný netextový priestor. Na druhej strane je hĺbka a rozľahlosť tohto priestoru ukazovateľom textovej úrovne a diferenciačným činiteľom: kým v umeleckej literatúre je netextový priestor veľký a svojím spôsobom nevyčerpateľný, v účelovej literatúre oddychového a ideologického typu je plytký a nepatrný.
