Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, situácia je takáto: Moje články začalo čítať dosť veľa ľudí. Ak sa nemýlim, sú to momentálne takmer najčítanejšie politické komentáre vôbec. Možno je to tým, že sú to skôr sarkastické eseje, než komentáre. Ľudia si dokonca predplácajú Piano, aby ma mohli čítať, tak som si pomyslel, že požiadam redakciu, aby mi prípadne za moje písanie platili. Nie, že by mi doteraz neplatili, ale je to suma, ktorú keby som dal ako sprepitné môjmu vrátnikovi v činžiaku kde bývam, tak sa urazí.
Redakcia nechcela o zvyšovaní honoráru ani počuť, lebo jednak nemajú a jednak by to spôsobilo anarchiu, tak si to musím vybrať v naturáliách. Dajú mi časť svojho virtuálneho priestoru, ktorú budem využívať ako sa mi len zachce a možno budem mať pocit, že sa to oplatí.
Bude tu blog a budem v ňom robiť to, čo každý bloger - snažiť sa komunikovať a ukájať si svoj narcizmus. A ako obvykle, nasierať čitateľov, ktorí neznášajú mňa aj tento všivavý plátok, ale napriek tomu nás húfne a denne čítajú. Ale takí sme všetci. Niet autonehody, pri ktorej by sme nespomalili, aby sme sa mohli pozrieť.
Okrem toho sa budem snažiť primerane propagovať svoju prácu v iných oblastiach než je písanie písmeniek.
Do skorého videnia pri pribúdajúcich článkoch a iných médiách.
