Nebude. Načo aj?

Priebeh stredajšej mimoriadnej parlamentnej schôdze o prezidentovom rozhodnutí nevymenovať generálneho prokurátora bol predvídateľný ešte predtým, než ju Pavol Paška zvolal.

Kým niektorí z 83 poslancov vládneho Smeru neprejavia znaky toho, že sú aspoň niekedy schopní rozhodovať sa samostatne, existuje len možnosť, že vládny Smer zasadnutie stopne hneď na začiatku tak, že neschváli jeho program.

Veľkorysosť vládnej strany voči opozícii (tu treba pripomenúť, že ani za Radičovej vlády to nebolo ľahké) a jej ochota umožniť parlamentu napĺňať svoje poslanie závisí od dosahu témy na verejnosť.

Ponúka sa porovnanie s decembrovou mimoriadnou schôdzou o stave školstva. Hoci smeráci aj vtedy hovorili o politizovaní témy, zasadnutie sa nielen začalo, ale strana dokonca robila aj akési ústretové kroky.

Dôvodov mohlo byť viacero: učiteľský štrajk bol zatiaľ najmasívnejším protestom počas Ficovej vlády, priamo sa dotýkal státisícov rodičov a priamej úmere „učiteľské platy = budúcnosť krajiny“ rozumel každý.