Je piatok 11.januára, deň, keď musím poslať tento článok do redakcie SME.
Momentálne som v Prahe a zažívam tu popri práci v divadle nielen predvolebnú eufóriu pred prvým kolom prvej priamej voľby českého prezidenta - ako včera na Námestí Jiřího z Poděbrad megakoncert najatraktívnejších kapiel a spevákov podporujúcich Karla Schwarzenberga pod obrovským logom KAREL NA HRAD - ale doslova na každom kroku som svedkom všeobecného rozhorčenia nad Klausovou prezidentskou amnestiou, ktorou omilostil okrem bežných zločincov aj multimilionárskych korupčníkov a sprisahancov.
Tých rozhorčených Čechov, ktorí ma bombardujú čerstvými jóbovkami, sa snažím upokojiť slovenskou spomienkou na Mečiarových „privatizérov“; a pravdaže im pripomínam aj Mečiarovu amnestiu pre únoscov prezidentovho syna. Lenže to na nich nijako zvlášť nezaberá. Akoby stratili svoj príslovečný švejkovský humor.
Chlapíkovi pri vedľajšom stole v pivárni priniesol čašník účet, ale hosť mu ho šmahom vrátil so slovami: „Pošlite to Klausovi na Hrad!“ Hosť neuspel. Vytiahol peňaženku, čašník zhrabol dve stovky a ani sa len neusmial.
