Takmer výlučná pozornosť sa v najnovšej epizóde ságy s názvom voľba generálneho prokurátora sústredila na prezidenta Gašparoviča.
Oveľa menší priestor dostáva fakt, že prezidentovi cestu k jeho rozhodnutiu vydláždil Ústavný súd. Rozhodnutím z konca októbra, ktorým rozšíril jeho právomoci.
Prinajmenšom pri pohľade na takmer identický prípad ohľadom (ne)vymenovania kandidáta na post viceguvernéra NBS Vladimíra Tvarošku zistíme, že ide o rozhodnutie zvláštne.
Ak v roku 2009 súd rozhodol, že prezident môže kandidáta nevymenovať, ak nespĺňa zákonné predpoklady, v roku 2012 už hovoril aj o „závažných skutočnostiach“ vzťahujúcich sa na osobu kandidáta.
A to napriek tomu, že sa Ústavný súd už v minulosti zaviazal rešpektovať vlastnú judikatúru.
Systematický alibizmus
Toto rozhodnutie nemožno hodnotiť vytrhnuté z kontextu. Je totiž súčasťou systémovej chyby celého súdneho systému, ktorý funguje ako každá iná byrokracia.
Sudca-úradník je v takom systéme odmeňovaný za dobré správanie tými, ktorí sú nad ním, a preto nemá vždy motiváciu hľadať riešenie z hľadiska práva. Naopak, schovaný za vágne a alibistické rozhodnutia sa zbavuje zodpovednosti za ich dôsledky. V mentalite slovenských súdov je doteraz prítomná socialistická právna tradícia, kde je právo vnímané ako nástroj štátu.
V slovenskom polarizovanom kontexte treba navyše prihliadnuť na existenciu „dvoch štátov“. Nielen bežní občania, ale evidentne aj právni experti (pozri Právni odborníci nie sú jednotní, väčšina je za Čentéšom, SME 8. 1. 2012) niekedy hodnotia kvalitu právneho názoru podľa politickej príslušnosti jeho autora.
Preto neprekvapí, že aj Ústavný súd môže vydať rozhodnutie s cieľom vyhovieť svojmu principálovi. Či už ide o osobu, ktorej chce súd pomôcť, o osobu, ktorá dala sudcovi úplatok, či toho, kto sudcu vymenoval a komu sudca „vďačí“ za svoju funkciu. Rozhodnutie možno ľahko zaobaliť do neurčitých fráz.
V prípade rozhodnutia okresného sudcu to ešte môže zvrátiť vyšší súd. V prípade Ústavného súdu vzniká vážnejší problém.
Ústavný chaos
Svojím októbrovým verdiktom vytvoril Ústavný súd ešte väčší chaos. Len preto, aby umožnil prezidentovi prijať rozhodnutie v súlade s jeho dlhodobým postojom k Čentéšovi.
