Rozhodnutie predsedu strany a vlády Roberta Fica, že sa schôdza zvolaná na žiadosť skupiny poslancov skončí rýchlejšie, ako sa začne, znamená v podstate aktiváciu podania návrhu na podanie obžaloby prezidenta Gašparoviča. Zablokovaním schôdze problém nevyšumí, skôr narastie. Samozrejme, len ak sa opozícia nezľakne.
Robert Fico v tomto prípade ukazuje iba politickú silu, ale nie aj schopnosti – keby chcel podaniu návrhu zabrániť, tak by ho namiesto toho neprivolával. Stále totiž nemožno vylúčiť teoretickú možnosť, že poslanci by návrh na obžalobu nepodali, takže ak by tomu chcel zabrániť, bolo by vhodnejšie s nimi o tom rokovať, ako použiť v parlamente teror väčšiny.
Inými slovami, konal by inak, ako konal – teda podobne, ako v prípade návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, ktorý skupina mimovládnych poslancov síce podala, ale po dohode neskôr aj stiahla. Ak teda návrh na obžalobu prezidenta po prvý raz v histórii na parlamentnej pôde zaznie, bude to za výdatnej pomoci Roberta Fica. Prečo ide proti prezidentovi Gašparovičovi, však zatiaľ nevedno.
Možno je to náhoda, možno nie, isté je, že v čase, keď sa oživila debata o možnej účasti Ivana Gašparoviča na privatizácii a o tom, či bol, alebo nebol na Slovensku v čase zastrelenia poľovníka Bobáka, Robert Fico verejnosti kladie otázku, či Ivan Gašparovič niečo ukradol, alebo niekoho zavraždil.
Pričom samotný prezident cez hovorcu tápe pri vysvetľovaní, keď raz oznamuje, že začiatkom augusta 2009 na Slovensku nebol, potom zase, že bol a následne, že bol inde, ako bol. Akú odpoveď asi očakáva, keď najslušnejšia za takýchto okolností znie: možno áno, možno nie.
Používanie obštrukcie zo strany vládnej moci v parlamente je mimoriadne nevkusné a vulgárne. Nič na tom nemení ani to, či tak postupuje parlament pod vedením Pavla Pašku, alebo Richarda Sulíka, alebo iného predsedu parlamentu. Aj preto, lebo prakticky ide o neprípustné obmedzenie jedného zo základných ľudských práv - slobody slova - ako aj o popretie práva práce či samotnej existencie poslanca. V oboch prípadoch tak ide aj o popretie práv voličov, ktorých zastupuje.
Týka sa to však v podstate všetkých - je potom totiž iba otázkou času, kedy príde rad aj na nich. Ak sa nepostavia na odpor už vtedy, keď sa krivdí iným a keď sa štátna moc správa násilne. Isto, stále platí, že štát je organizované násilie, ale aj, že základom demokratického štátu je sloboda alebo že štát bez spravodlivosti nie je nič iné, ako rozsiahla banda.
Definícií je veľa - podstatné je, že ak ústava pozná článok, podľa ktorého možno podať návrh na obžalobu prezidenta, potom je v nej preto, aby ho bolo možné v prípade potreby použiť, a nie je v nej len na okrasu. Otázka, kto útočí na štát a štátnosť, je tak zodpovedaná.
(Autor je publicista)
Ak niekto myslí vážne reformu prokuratúry, mal by jej šéfa hľadať mimo nej, aby nebol poznačený existujúcimi väzbami, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Príbeh pezinskej skládky je Slovensko v malom, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Keby Depardieu neutiekol do Ruska, nemusel sa stále viac zabárať do bahna, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Väčšina ministrov pri nástupe do funkcie minimálne tuší, čo je hlavný problém ich rezortu. Problém nastane, keď ho majú vyriešiť, myslí si František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
