Vedenie Európskej únie sa nevzdáva snahy riešiť ekonomickú krízu tým, že o nej zakáže hovoriť. Teraz to skúša cez Európsky parlament.
Rozhodnutie bruselsko-štrasburských poslancov zaviesť nové pravidlá pre ratingové agentúry však dopadne podobne ako väčšina snáh riešiť veci podľa politickej logiky, že imidž je dôležitejší než realita - nebude fungovať.
Ratingové agentúry hnevajú politikov najmä preto, lebo sa neriadia ich slovami, ale činmi a stav európskych ekonomík či perspektívu zadlžovania sa štátov nehodnotia podľa sľubov, ale podľa toho, čo z nich politici naozaj dokážu splniť. Prípadne čo sa dá reálne očakávať, že z nich splnia. So znalosťou dotyčných politikov sa aj to druhé dá dosť dobre predpovedať.
Pre politikov sú ako zrkadlo, nemôžu primárne za to, čo ukazujú a je zbytočné sa na ne hnevať, ak ich obraz nezodpovedá predstavám politikov. Nie sú dokonalé ani sväté, ak by však boli také nespoľahlivé, povrchné či úplatné, ako tvrdia politici, už by jednoducho neboli. Žijú z toho, že si ich ratingy niekto kupuje a kupuje ich preto, lebo im dostatočne dôveruje.
Snaha obmedziť možnosť agentúr hodnotiť štátny dlh je najmä snahou zabrániť im v tom, aby politikov neustále usvedčovali z neschopnosti a klamstva. Snaha brániť firmám spoliehať sa na ratingy, je snahou zabrániť im v tom, aby vlastné peniaze investovali podľa vlastného slobodného uváženia a niesli - ako by to v podnikaní malo byť - aj riziko za to, ako a na základe čoho sa rozhodnú.
Snaha vytvoriť vlastnú európsku ratingovú agentúru z logiky veci nutne podriadenú európskym politikom pripomína to, ako keď nejaká vláda nahnevaná kritikou nezávislých médií zriadi svoje noviny či televíziu, aby mohla manipulovať verejnú mienku vydávaním správ, ktoré ju ukazujú v lepšom svetle. A potom sa čuduje, že vládou riadenému médiu veria ešte menej než ostatným. Jediný rozdiel oproti minulosti potom je, že v novom médiu politici utopili peniaze daňových poplatníkov a zaistili platy svojim propagandistom.
Z pravidiel schválených europarlamentom má zmysel len to, ktoré by zakázalo agentúre hodnotiť firmu, ktorú majitelia agentúry sami spoluvlastnia alebo povinnosť informovať o takomto očividnom konflikte záujmov.
Aj tu je však asi naivné myslieť si, že tí, čo ratingy najviac využívajú a na ich základe i ovplyvňujú ekonomické procesy, čiže investori a podnikatelia, o podobných prepojeniach väčšinou nevedia, že sa dostatočne vopred neinformujú. Sú to mysliaci tvori a navyše, na rozdiel od bruselských byrokratov a poslancov riskujú vlastné peniaze či peniaze, za ktoré obvykle nesú priamejšiu zodpovednosť než nejaký úradník alebo politik.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Rusifikácia chodí po krajinách s bezvládnymi elitami, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Útok na nečeský pôvod Karla Schwarzenberga nemusí byť obyčajným hulvátstvom, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Na Slovensku sa tajnosti robia aj z celkom neškodných informácií, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
V každej generácii musí existovať skupina ľudí, ktorí majú vôľu bojovať za zmenu pomerov ako Jan Palach, píše Martián Hatala
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
