Na Slovensku vzniká nová, ale zlá tradícia. V rôznych štátnych inštitúciách a úradoch funkcia štatutára alebo jeho zástupcu je „neobsadená“. Namiesto legitímneho a zákonom ustanoveného predstaviteľa teda „presluhuje“ bývalý štatutár, alebo túto úlohu plní zástupca.
Problém starý ako štát
Nie je to však nič nové či neznáme. Začalo sa to už pri vzniku štátu v roku 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika. Je jasné, že vtedy sme nemali hlavu štátu a bolo ju treba zvoliť.
Túto právomoc – a zároveň povinnosť – mala Národná rada SR. Prvého prezidenta SR zvolila však NR SR až na druhý pokus (presne 15. 2. 1993), keď poslanci zvolili Michala Kováča, ktorý sa funkcie ujal 2. 3. 1993. Po skončení jeho mandátu (funkčné obdobie prezidenta je 5 rokov) sa ukázalo, že v Ústave SR nebolo riešené, ako a kto bude vykonávať právomoci prvého muža v štáte za situácie, že tento post nie je obsadený. Preto bola nutná zmena ústavy a neskôr sa zaviedla priama voľba prezidenta.
