Tokio tvrdo pracuje na tom, aby sa v roku 2020 stalo hostiteľom letných olympijských a paralympijských hier. Z prvého výberového kola vzišli vlani tri mestá: Madrid, Istanbul a Tokio. Kto nakoniec zvíťazí, o tom rozhodne v septembri tohto roku na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru vyše sto jeho členov.
Každé z kandidujúcich miest má svoje výhody a nevýhody. Madrid má vynikajúce športoviská a dobré osobné kontakty, pretože je domovským mestom bývalého predsedu Medzinárodného olympijského výboru. Negatívnym aspektom je však finančná nestabilita spôsobená európskou dlhovou krízou. Je tu obava, aby sa nezopakovala chyba z Grécka, ktoré po olympiáde v Aténach skončilo v hospodárskom krachu.
Istanbul má veľkú výhodu. Je to už piaty pokus stať sa hostiteľským mestom olympijských hier, takže vedia dosť o prípravách. Ak vyberú Istanbul, bude to prvé islamské hostiteľské mesto v olympijskej histórii, čo vytvára dobrý dojem. Na druhej strane je však veľkou nevýhodou, že Turecko má napäté vzťahy so susednými krajinami.
Tokio je veľmi bezpečné mesto, dokonca aj v noci. A má bohaté skúsenosti s organizovaním veľkých medzinárodných športových podujatí. Hlavné mesto Japonska plánuje vybudovať ucelený olympijský areál, aby bolo všetko potrebné vybavenie blízko. Tokio tentoraz nechce premárniť šancu, veď pre rok 2016 ho porazilo Rio de Janeiro.
Japonsko už vlastne sníva o letnej olympiáde 49 rokov, od roku 1964, keď boli olympijské hry v Tokiu. Bolo to iba devätnásť rokov po tom, čo bola naša krajina zdevastovaná vojnou. Olympiáda bola dobrou príležitosťou ukázať svetu, ako sa ju Japoncom podarilo zrekonštruovať. Táto najväčšia svetová udalosť nám pomohla ukázať, že sme vyspelou krajinou. V tom čase Japonci skvalitnili infraštruktúru hlavne Tokia, postavili diaľnice, tokijskú jednokoľajnicovú visutú dráhu, ktorá spája mesto s letiskom Haneda, vtedajším medzinárodným letiskom. Začalo sa rozširovať metro a premávať aj rýchlovlak Shinkansen.
