O ruskom divadle čítame v našich informačných zdrojoch zvyčajne iba vtedy, ak sa tam strieľa, ak umrie nejaká svetoznáma „diva“ či „div“ alebo ak sa aj tam začínajú oblievať kyselinou.
Tento letmý a sporadický domáci záujem o ruské umenie určovaný zväčša svetovými tlačovými agentúrami vie odrazu ukázať aj prehĺbenú priepasť medzi slovenčinou a ruštinou. Alebo ukazuje iba prostriedky globálneho mediálneho jazyka, ktorý má síce ambíciu nepopierať autenticitu, no na zisťovanie spôsobov pretlmočenia tejto autenticity do vlastného jazyka už nezostáva čas?