„Je tu dusno, nemohli by ste otvoriť okno?“ povie návštevník v pracovni riaditeľa. „Vydržte,“ odvetí riaditeľ, „oslovím externú firmu, nech mi na to vypracuje projekt.“
Ak vám to pripomína fakt, že z účtu žilinskej nemocnice odtieklo do čiernej diery, pardon, do firmy vedenej akýmsi kotolníkom desaťtisíc eur na ozdravný plán, je to podobnosť čisto nenáhodná.
Ľudia zodpovední za zdravotníctvo doteraz nevymysleli (nechceli vymyslieť) jediný účinný spôsob, ako udržať peniaze v systéme, zato sa naň úspešne pricucli a navŕtali doň stovky dier a tunelov.
Mnohé sú sofistikované, ťažko ich odhaliť, no jeden tunel je až brutálne jednoduchý – mám na mysli všetky tie pijavice v podobe najrôznejších poradenských a konzultačných agentúr čiže vysávačiek peňazí.
