Čosi sa deje. Zdá sa, že doba donekonečna predlžovanej prítomnosti sa končí. Prítomnosť prezrela, začína sa rozkladať. A umŕtvená história, ako bájny Fénix, rodí sa z vyhasnutého popola prítomnosti. Podaktorým sa zdá, že zamierila do minulosti. Akoby sa chcela opakovať v kostýmoch z 19. storočia. Takáto repríza, ak sa uskutoční, môže rozbúrať arénu, v ktorej sa ju pokúsia inscenovať. Za výdatnej pomoci „krovia“, ktoré si počas predstavenia upraví pridelené šteky a refrény na rozhorčený brechot, i publika, ktoré sa po prvom dejstve pokúsi zrežírovať predstavenie po svojom. Filozofi kuvikajú, že uskutočnenie takého scenára prinesie nepokoje, vzbury, anarchiu.
Iní myslitelia, napočudovanie aj ľavicoví, varujú, že odkliata história príliš rýchle odletí do budúcnosti. Do prázdnej arény, bez dramaturga, režiséra, so scenármi emancipácie, ktoré rozličné skupiny budú realizovať za pochodu. Bez vízie, so zástavami najrozličnejších ilúzií. Vravia, že monštrum, (znovuzrodenú históriu), treba zatiaľ udržať v klietke.
Nedávno som si kúpil nenápadnú knižočku s názvom Vzbura prichádza. Za autora sa vydáva „Neviditeľný výbor“, ktorý sugeruje, že ide o kolektív. Znalci sa však nazdávajú, že túto esej, ktorá je manifestom i pamfletom, napísal Michel Huellebecq. Esej vzbudila neslýchanú pozornosť širokej verejnosti i polície. Nečudo: ak ide naozaj o manifest, je to manifest tvorivej deštrukcie.
Autori neveria, že súčasnú civilizáciu možno zmeniť reformami. Neveria v inú, lepšiu ekonómiu. Tvrdia: „Nejde o to, že ekonómia je v kríze, ona sama je krízou... Všetky tie reči v médiách či kaviarňach slúžia bez rozdielu debilizácii nás všetkých.“ Ľavice, pravice, zelených, anarchistov i štruktúr občianskej spoločnosti. Nedôverujú nijakým kompromisom. Považujú ich za figový list zlyhania tých, čo žiadajú zmenu zdola.
Akú alternatívu Neviditeľný výbor ponúka? Filozof Alain Badiou, autor knihy Znovuzrodenie histórie a obdobie vzbury zhrnul posolstvo neviditeľných takto: „Jediným možným prebudením je iniciatíva ľudí, ktorí už neveria svojim zástupcom. Tu a teraz, v tejto miestnosti, na tomto námestí reprezentujeme našu krajiny my. Ako autentický subjekt.“
Badiou však dodáva: „Je to krok k otvorenej budúcnosti, ale s prevažne negatívnymi požiadavkami. To nestačí. Vzbura však vytvára podmienky na zmenu kritérií možného. A britský historik Timothy Clark dodáva: „Nie je to tragická vízia, skôr krok do neznáma. So všetkým rizikom.“
