Poučenia z českých volieb

Čitatelia už nechcú platiť za správy, ktoré majú zadarmo na webe, a tak získavajú noviny zostavené z názorov a analýz.

Priama voľba je ilúzia. Prezidenta vyberú médiá a ľudia ho len schvália. Zhruba týmito slovami kritizoval vlani v decembri Václav Klaus na stretnutí s podnikateľmi priamu voľbu prezidenta.

Nemohol sa viac mýliť. Médiá si vybrali hneď dvoch kandidátov: pred rokom Jana Fischera a tesne pred samotnou voľbou Karla Schwarzenberga. Neuspel ani jeden. Keby sme chceli byť ironickí, tak napíšeme, že sme nakoniec zvolili prezidenta, ktorého nám „vybral“ Václav Klaus. Hoci ani to, samozrejme, nezodpovedá pravde.

Až opadnú emócie, pozrieme sa všetci na prezidentské voľby 2013 a ich výsledok triezvejšie, a aj tí, ktorých kandidát v nich prehral, v tom pohľade nájdu určite veľa pozitívneho a poučného. Nesúhlasím s komentátormi a politikmi, ktorí dnes hovoria, že priama voľba bola zlá a že jej vyhrotenosť Česko poškodila.

Poučenie pre mladých i médiá

A nesúhlasím ani s tým, že sklamaní mladí voliči Schwarzenberga teraz zanevrú na politiku. To je hlúposť. Až sa zo sklamania vyspia, budú to tí istí ľudia, navyše o skúsenosť bohatší. A je to dôležitá skúsenosť: že niekedy aj to, čo do hĺbky duše považujú za dobrú a správnu vec, môže byť porazené. Prehrávať je pre život často poučnejšie, ako víťaziť.

Horšie bude prebudenie z povolebnej kocoviny pre nás novinárov či všeobecne pre médiá. Prezidentské voľby ukázali, ako veľmi sa médiá za posledných niekoľko rokov zmenili. Najmä papierové denníky.

Z čias, keď som v novinách pracoval, si pamätám vášnivé diskusie o tom, či v deň volieb v redakčnom komentári podporiť, alebo nepodporiť konkrétnu stranu. Postup bežný najmä v amerických a anglických novinách (takzvaný endorsment) nemá v Česku, podobne ani v mnohých iných európskych krajinách tradíciu.

Ale dôvodom, prečo to predtým české noviny nerobili, bol najmä ohľad na obchodné záujmy. Obávali sa, že príklon na jednu stranu by odradil čitateľa s opačným názorom.

Ako to, že sa dnes české noviny (a nielen české, to je problém novín všade na Západe) premenili z média usilujúceho sa o objektívne spravodajstvo na vehikle názorov a komentárov? Paradoxne sú dôvodom opäť obchodné záujmy. Čitatelia nechcú platiť za informácie a spravodajstvo, ktoré majú zadarmo na webe.

Tí zvyšní, ktorí si noviny kupujú, sú ochotní platiť práve za názory, analýzy, exkluzívne informácie a príbehy. Brutálne povedané, z vyššie vymenovaného sú najlacnejšie názory - všetko ostatné si vyžaduje oveľa viac práce, času a „ľudských zdrojov“. No a tak sa české noviny zmenili na jeden komentár.

Chýbajú overovatelia informácií

V kampani sme to asi prvýkrát významne pocítili, rovnako aj to, že to nie je dobré. Najmä keď sa v arzenáli volebných štábov či priaznivcov objavili polopravdy, lži a dezinformácie.

Spoločnosť zúfalo nutne potrebuje rešpektované a všeobecne dôveryhodné médium, ktoré bude informácie vo verejnom priestore podrobovať kritickej a nestrannej analýze. Nie ponúkať „názor“ proti „názoru“, ale jednoducho sa bude pokúšať (síce nie vždy úspešne, ale to je vedľajšie) dopátrať pravdy.

Vo veľkých krajinách s veľkým trhom také tlačené médiá existujú, v Česku ho však práve teraz čitatelia, bohužiaľ, nevidia.

Mnohí ľudia prišli aj na ďalšiu dôležitú vec, že takzvané sociálne médiá nie sú schopné tradičné médiá nahradiť. Sú naozaj len tým, čím boli od začiatku, totiž verejným priestorom, nie inštitúciou.

My však potrebujeme moderátora verejnej diskusie, a to pokiaľ možno čo najviac naprieč spoločnosťou. Sociálne médiá nás uzatvárajú do bublín homogénnych názorov a postojov. Kampaň volebných tímov na Facebooku bola väčšinou len jednoduchým presviedčaním už presvedčených.

Sklamanie mladých voličov pramení aj z toho, že boli naozaj presvedčení o víťazstve ich kandidáta. Jednoducho preto, že pred voľbou nepoznali nikoho, kto volí protikandidáta. Facebook nám dáva ilúziu, že existujú len ľudia, ktorí majú podobné názory a skúsenosti ako my, iba preto, že nikoho iného medzi svojimi virtuálnymi „priateľmi“ nemáme. Chýba médium, ktoré by umožňovalo diskusiu alebo aspoň konfrontáciu aj s tými ostatnými.

Zlyhali aj televízie

V tomto zmysle porastie význam televízie, najmä verejnoprávnej. Ale aj televízie v kampani zlyhali. Namiesto toho, aby sa - napríklad aj spolu s ďalšími médiami - dohodli na dvoch tematicky vymedzených a formálne presne pripravených debatách, ponúkli lacný, hlúpy a nastavovaný cirkus.

Chyba bola však na strane volebných štábov. Tie predsa mali v rukách tromfy. Keby sa dohovorili a spoločne prerokovali dôstojné debaty podľa svojich pravidiel (ako je to v USA), nenechali by zo svojich kandidátov urobiť poslušných gašparkov.

Máme za sebou veľkú skúsenosť. Priaznivci Karla Schwarzenberga sa cítia všelijako, napríklad sklamaní, zneužití, otrávení alebo len unavení. Ale to prejde. Priaznivci Miloša Zemana cítia radosť, eufóriu a zadosťučinenie.

Aj to však prejde, a v určitom zmysle pre nich bude oveľa ťažšie, až zistia, že život je niekde inde. Ale pre všetkých je to skúsenosť na nezaplatenie. Prvýkrát máme prezidenta, ktorý je naším zrkadlom. Len Narcisovia majú zrkadlá na to, aby sa v nich obdivovali. Normálni ľudia sa so sebou snažia niečo urobiť.

Autor pracuje v týždenníku Ekonom