LinkedIn a slovenská nezamestnanosť

Jeff Weiner, šéf profesnej sociálnej siete LinkedIn, minulý mesiac na svojom blogu predstavil smelú víziu. Jeho snom je „digitálne zmapovať celú globálnu ekonomiku“. Znamená to identifikovať každú ekonomickú príležitosť na svete, analyzovať profily vyše troch miliárd ľudí, ktorí dnes po celom svete pracujú a hľadať prepojenia s firmami, ktorí potrebujú nových zamestnancov.

Zo všetkým dostupných dát a analýz má vzniknúť ekonomický graf. Nie stĺpcový či koláčový graf, ale abstraktný matematický objekt (takzvaný matematický graf), ktorý ako uvádza Wikipedia, je abstrakciou reálnych problémov či štruktúr.

Dôležitejšie ako detailné pochopenie takéhoto matematického grafu je prínos, ktorý by mohol mať. Výsledkom by mala byť schopnosť vidieť v reálnom čase ekonomické a pracovné príležitosti aj trendy, poukazujúce napríklad na nárast záujmu o určitú profesiu.

Prvým cieľom LinkedInu je umožniť ľuďom presúvať sa v rámci globálnej ekonomiky tam, kde môžu byť najužitočnejší. Druhým je vyriešiť problém, ktorému čelia mestá a krajiny po celom svete, vrátane Slovenska – narastajúcej priepasti medzi vedomosťami, ktoré ľudia získavajú na školách a nárokmi dnešného a hlavne budúceho pracovného trhu.

Ekonomický graf LinkedInu má ukázať, kde v danej lokalite je práca a akého druhu, identifikovať najrýchlejšie rastúce pracovné miesta v danom regióne, zručnosti potrebné pre obsadenie voľných miest, agregované zručnosti existujúcej miestnej pracovnej sily a kvantifikovať, aká veľká je priepasť medzi dopytom a ponukou.

Tieto dáta by následne mohli využívať miestne vzdelávacie firmy a školy, aby prichádzali s takými školeniami či osnovami, ktoré pripravia záujemcov o prácu pre dnešné aj zajtrajšie zamestnania. Nie pre také, s ktorými mali šancu nájsť si prácu pred 10 či 20 rokmi.

Málo nezamestnaných

Potešilo by, keby takú ambicióznu víziu ako má LinkedIn, mal aj slovenský rezort školstva. Podobné informácie by sa mu zišli. V ostatných dvoch dekádach sa na Slovensku rozbehol vlak univerzitného vzdelávania, ktorý mal dobehnúť deficit nízkej vzdelanostnej úrovne z komunizmu. Počet vysokých škôl sa v porovnaní s rokom 1989 strojnásobil. Na vysoké školy sa každoročne valí vyše 60 percent populačného ročníka. Kým v roku 2000 mala vysokoškolské vzdelanie desatina Slovákov vo veku 30 až 34 rokov, v roku 2011 ich bolo podľa Eurostatu vyše 23,4 %.

Cieľom rezortu školstva je zvýšiť tento podiel do konca dekády na 40 % a splniť tak predstavu eurokomisárov, ktorú načrtli v stratégii Európa 2020. A to napriek tomu, že po vyše dvoch desaťročiach bezhlavého zvyšovania podielu vysokoškolákov na populácií je jasné nielen to, že kvantita ide na úkor kvality, ale že aj štruktúra absolventov je nevyhovujúca. Priveľa študentov si volí humanitné odbory, priveľa ich študuje druhý stupeň vysokej školy, zatiaľ čo niektorým odvetviam chýbajú zdatní, dobre pripravení stredoškoláci či bakalári.