Aj keď ľudové hlasovanie a prípadné „áno“ vystúpeniu sú v nedohľadne (najskôr 2015, pravdepodobnejšie až 2017), europolitikov budí zo snov už samotné nastolenie témy a presah britskej kampane na kontinent. Šlo by o historický precedens s rozbuškou, že na severe i juhu sa objavia strany či ľudové iniciatívy, ktoré na perách s otázkou – „je naša demokracia horšia ako britská?“ – si vezmú Camerona za vzor.
Podobne ako napríklad poľský minister zahraničia, ktorý vyhlásil Britániu za „problematický štát“, i mnohí ďalší vidia v Cameronovom kroku akoby až kacírstvo, prelomenie tabu, rúhanie sa integračnému evanjeliu. To v prvej vete hovorí, že jediný povolený a debatovateľný pohyb v Európskej únii je ďalšie zjednocovanie, ktoré – pozri fiškálna, banková únia – je aj odpoveďou na problémy.
