Ak mal pravicový zlepenec niečo spoločné s dnešným červeným monolitom, tak je to neschopnosť normálne vyriešiť situáciu na prokuratúre. A Fico sa na rozdiel od Radičovej ani nemôže vyhovoriť na rozhádanú koalíciu.
Už v novembri 2012 Smer vyhlásil, že prokuratúra „nevyhnutne“ potrebuje nového šéfa a sú „pripravení konať okamžite v závislosti od rozhodnutia prezidenta“. To prišlo a premiér 3. januára oznámil, že parlamentu „nič nebráni, aby spustil voľbu“.
Odvtedy ubehol mesiac, márne vypršali dva termíny na prihlasovanie kandidátov a nedeje sa nič.
Výhovorky Smeru, že len plnia priania nominanta, ktorého si vybrala rada prokurátorov, sú úplný blud. Rada prokurátorov má v zákone jasne napísané svoje kompetencie.
Vyjadrovanie sa ku kandidátom na šéfa prokuratúry medzi nimi nie je ani náhodou. A tak ako pri iných štátnych orgánoch aj tu platí, že čo nemá zo zákona dovolené, to skrátka nesmie robiť. Nehovoriac o tom, že aj vecne je nezmyselné, aby hierarchicky usporiadaní prokurátori hovorili do výberu svojho šéfa.
Všetci chápu, že Smer chce zvoliť Jaromíra Čižnára. Tak kto by si išiel pohnevať budúceho nadriadeného?
K tomu si treba prirátať výhradu, ktorú prezident rád používa voči Jozefovi Čentéšovi – že taktizoval s udelením súhlasu na voľbu. Keď chce niekto šéfovať prokuratúre, má súhlasiť za každých okolností. Či tu to neplatí?
Smer mal rešpektovať Čentéša ako riadne zvoleného kandidáta. Namiesto toho šije podmienky na mieru svojmu favoritovi a aj tak ho nie je schopný zvoliť v takom tempe, ako sám hlásil.
Naposledy, keď sa niečo také dialo, Fico mal tlačovky o neschopnej premiérke a kandidátovi, ktorý bude na prokuratúre plniť politické pokyny.
Čítajte viac komentárov:
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
