Celé dvadsiate storočie patril šport ľuďom, ktorí majú radi pohyb, milujú prírodu alebo sa chcú vymaniť zo sedavého štýlu života.
Pre nás ostatných, ktorým to nestačí (nerdov, ajťákov a milovníkov dátového porna) prinieslo 21. storočie desiatky ďalších, oveľa lepších dôvodov, prečo vstať od počítača.
Napríklad aby sme zo svojho tela mohli urobiť živé laboratórium a štatisticky sami seba vyhodnocovať: aby sme svoje telo mohli posiať technikou a po každom behu sledovať graf svojho pokroku, nosiť „cool“ hodinky či náramky, čo merajú pulz, mikropočítače do vrecka, čo celý deň rátajú kroky a v noci sledujú spánok, rátali kalórie, údery srdca a mohli sa v tých dátach donekonečna prehrabávať, podobne ako to robíme v zamestnaní. A čo je najpodstatnejšie: porovnávať sa s ostatnými, rovnako postihnutými polorobocopmi, ako my.
Tri zmeny v hlave
Prepadol som aj ja. Tri roky každý môj beh meria iphonová aplikácia RunKeeper, váhu váži ultramoderná a na internet pripojená váha Withings, a mesiac všetky moje kroky a spánok mapuje Fitbit, malé zariadenie, ktoré ráta aj poschodia či mapuje pohyby môjho tela.
