Pripravuje sa novela zákona o matrikách, ktorá sa týka zapisovania slovenských ženských priezvisk do úradných dokladov bez prechyľovacej prípony. Novelou sa reaguje na žiadosti Sloveniek o taký zápis buď jestvujúceho priezviska, alebo vydajom získaného manželovho priezviska, pričom priezvisko je slovenské, nie inonárodné.
Napríklad Magda Kekeľaková požiada o zápis mena Magda Kekeľak a Kveta Zápoľská, ktorá sa práve vydáva za Magdinho brata, požiada o zápis priezviska Kveta Kekeľak-Zápoľská. Kekeľakovci po meči sú posilnení, rodové meno (meno rodu) zvučí a zurčí aj z kúta, kde sú uložené praslice.
Úcta k rodu – či už otcovmu, matkinmu, alebo manželovmu, manželkinmu – by mohla byť dobrým argumentom na prijatie tejto novely. Ktovie, či tu však voľačo niekomu nepodsúvam... Rod, rodostrom, úcta k predkom, genealógia, niečo všeobecné, dlhodobé, čo dobrovoľne prijímam a na čoho pokračovaní sa budem podieľať – zmýšľanie hodné aristokratky.
Ale možno nejde vôbec o hlboké prežívanie dejín rodu, pretože nik nežiada o zmenu mena na meno matkinho rodu ani húfne nežiadajú muži, že chcú nosiť manželkino meno. Možno ide iba o emblém, zvučku, džingel, šperk na krku. Bolo by skutočne zaujímavé (pre odkrývanie myslenia spoločnosti) vedieť, aké motívy vedú ženy nosiť neprechýlenú podobu slovenského mena, respektíve manželovo meno v mužskej podobe. Dôležité je to aj pre tých, od ktorých budú neskôr vyžadovať, aby ich rozhodnutie akceptovali a ich meno používali súhlasne s týmto ich rozhodnutím.
