Jeden z bonmotov o šťastí hovorí, že praje len pripraveným. Bolo by zaujímavé vedieť, na čo je pripravený Fico, ale tých 80-tisíc výstupcov z druhého piliera ho šťastím muselo naplniť.
To číslo totiž znamená, že aj po zarátaní premávky v opačnom smere (asi 11-tisíc) zo sporenia vláda vymláti o pár miliónov peňazí viac, než si naplánoval. Čiže jedno rozpočtové riziko, ktoré sme trúbili, sa nenaplnilo. Pardon.
Čo dodať? Skutočnosť, že toľkí ľudia naleteli kampani, ktorú organizoval Muňko, je veľkou výzvou pre školstvo, aby v rámci obsahovej reformy zaradili aj výchovu k finančnej gramotnosti. Keby bolo dosť lektorov (bez diplomu zo slovenských univerzít), tak nielen na prvom stupni základných škôl, ale aj v parlamente...
Ak už sme pri šťastí, tiež sa hovorí, že každý si je kováčom toho vlastného. Aj dvadsiatnici a tridsiatnici, ktorým Richterove skvelé „reformy“ zvyšujú šancu, že z tučných odvodov, ktorými dnes podporujú svojich predkov, uvidia v dôchodku tretiu odmocninu. Alebo nič. Argument, že si mali narobiť viac detí, je iste korektný. Na neschopnosti verejných financií uniesť bremeno, ktoré naň naložili Fico a jemu podobní fiškálni hochštapleri, však už nič nezmení.
Samozrejme, že druhý pilier tiež nie je jackpot. Mohol by ním byť, keby sa akciové trhy vrátili k výkonnosti, akú dosahovali pred krízou. Ak sa totiž pozrieme na indexy – najmä v USA a Británii – tak vidíme, že povedzme za posledných 150 rokov sú akcie z hľadiska výnosov neporovnateľne bonitnejšou investíciou než napríklad štátne dlhopisy či vklady na termínovaných účtoch.
Problém je, že spoliehať sa na opakovanie histórie v priebehu najbližších 10 - 20 rokov sa vzhľadom na povahu tejto krízy celkom nedá.
Zásadné však je, že druhý pilier a priebežné vyplácanie sú spojené nádoby. Žijú z tej istej ekonomiky, ktorej sa buď darí, a vtedy rastú odvody i hodnota portfólií, alebo sa jej nedarí, a portfóliá i odvody idú ku dnu. Takže či kríza, či konjunktúra, taký scenár neexistuje, že fondy budú krachovať (vynášať málo), a štátny pilier rozkvitať.
Na námietku, že vláda predsa môže kedykoľvek zvýšiť odvody, dá frapantnú odpoveď náš rok 2013. To, že 80-tisíc ľudí sa nechalo nachytať dôchodkovou demagógiou Smeru, nedelí ani nenásobí. Najväčšie pustošenie – zníženie odvodov na sporenie a zavedenie dobrovoľnosti vstupu – už bolo vykonané.
Či opozícia pristúpi na zacementovanie dnešného stavu ústavným zákonom, ktorý navrhuje Richter, či to nechá celé visieť aj s rizikom, že Smer si vezme aj posledné štyri percentá na prejedenie a prepitie, isté je toľko: čo mladé, čo staré – najmä bezdetní a tí, čo nevlastnia nehnuteľnosť, si musia hneď začať odkladať časť príjmu na starobu.
S pravdepodobnosťou vyššou ako značnou totiž nebude tento štát spôsobilý splniť si záväzky, ktoré naň táto vláda fiškálnych nevedkov uvalila zrušením dôchodkovej reformy.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Fico nemusel čakať, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Budeme už o dvadsať rokov zomierať na bežné infekcie? A prečo prestávajú naše lieky fungovať? Odpoveď hľadá Tomáš Prokopčák.
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
