KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Koniec antibiotík

Budeme už o dvadsať rokov zomierať na bežné infekcie? A prečo prestávajú naše lieky fungovať?

Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší hysterický záchvat vysokého štátneho úradníka, ktorý pred parlamentom obhajuje existenciu svojho úradu. Keď Sally Daviesová predstúpila pred britských poslancov, padali slová o apokalyptickom scenári, následkoch horších ako globálne otepľovanie či svete o dvadsať rokov, v ktorom budú ľudia umierať na banálne infekcie.

Na druhý, a vlastne všetky ostatné pohľady to tak nie je. A skutočnosť je ešte oveľa horšia, ako si vedci aj verejnosť ešte nedávno pripúšťali: ľudstvo začína prehrávať prvé bitky vo vojne, v ktorej už malo zvíťaziť.

Všeobecne známe

Keď ľudia začali zhruba po druhej svetovej vojne vo veľkom využívať antibiotiká, mysleli si, že v dlhom zápase s mikróbmi majú navrch. Akosi sme zabudli, že vývoj v prírode prebieha neustále a mikróby, tie, ktoré chcú v konečnom dôsledku prežiť, sa musia prispôsobiť.

My sme im to iba uľahčili. Stačí si zhrnúť známe fakty: nadužívame antibiotiká, a to dokonca aj v prípadoch, keď z podstaty problému (vírusové infekcie) nepomáhajú. Lieky sa stali súčasťou potravinového reťazca a chovu dobytka, nachádzajú sa v odpadovej vode aj v pôde v okolí ľudských sídiel.

Už roky sa pritom hovorí o mikróboch, ktoré v nemocniciach komplikujú zákroky a nezaberajú na ne antibiotiká. Odolné baktérie či gény na rezistenciu vedci objavili aj v riekach, do ktorých fabriky farmaceutických firiem vypúšťajú odpad (PLoS One, 2011). Multirezistentné gény sú stále častejšie prítomné v črevách ľudí aj zvierat.

Niektoré druhy stafylokokov sú odolné na penicilín. Z nemocníc sa ďalšie zlaté stafylokoky dostali medzi živočíchy vo voľnej prírode (Journal of Wildlife Diseases, 2012). Na kvapavku už dnes podľa Daviesovej funguje len jedno antibiotikum a tetracyklín väčšinou nezaberá vôbec. Rezistentné sú niektoré kmene E.coli, navyše, baktérie si medzi sebou veselo vymieňajú DNA aj s génmi na odolnosť.

A čo je možno najhoršie, zhruba od začiatku minulého desaťročia sa farmaceutické spoločnosti zamerali na lieky na chronické choroby, ktoré sú pre tieto súkromné firmy ziskovejšie. Od roku 2009 sa na trhu objavili v princípe iba dve „nové“ antibiotiká.

Starý problém

Nie je pravda, že baktérie odolné na antibiotiká prišli s tým, ako človek začal takéto lieky využívať. Antibiotiká nie sú nič iné ako látky, ktoré baktérie používajú v konkurenčnom boji medzi sebou. Prípadne ich nasadzujú huby na ochranu pred útočníkmi.

Vrty v kanadskom ľade ukázali, že voči niektorým antibiotikám rezistentné mikroorganizmy žili najmenej pred 30-tisíc rokmi (Nature, 2011) a nie je rozumný dôvod domnievať sa, že nežili aj skôr.

V skutočnosti totiž fungujeme na planéte mikróbov a tie boli zákerné dávno predtým, ako predkovia človeka zistili, že tamten ostrý kameň by sa mohol hodiť na hentú zdochnutú gazelu – a ešte to vyjadrili pár čudnými škrekmi.

Problémom je, že sme si zvykli na svet, v ktorom nám často bezdôvodne (lebo to tak sami chceme) nasadia širokospektrálne lieky a do troch dní ste zdraví. Tento svet pekne fungoval približne sedemdesiat rokov. No čoskoro to nemusí platiť.

To neznamená, že veda rezignovala. Jestvuje viacero stratégií, ako nahradiť nefunkčné antibiotiká. Spoločné pre ne však je to, že takmer všetky sú v súčasnosti skôr v štádiu základného výskumu a v niektorých prípadoch tieto stratégie budú čeliť podobnému prispôsobeniu sa mikróbov.

Nové nápady sú

Dlho sa verilo, že dokonalou náhradou súčasných liekov by mohli byť antimikrobiálne peptidy (organické chemické zlúčeniny, ktoré pomáhajú zabiť baktérie). Dúfalo sa, že baktérie sa viac-menej nedokážu prispôsobiť a preto by boli ideálnou ochranou.

V roku 2005 sa však ukázalo (Proceedings or Royal Society B), že mikróby potrebujú zhruba sedemsto generácií a získajú odolnosť. To sa na prvý pohľad zdá veľa, no v laboratórnych podmienkach takéto šľachtenie trvalo zhruba tri roky. Nevieme, ako dlho by to trvalo vo voľnej prírode.

Ďalšou možnosťou sú pokusy s upravenými baktériami, ktoré by útočili len na konkrétne, pre nás zlé mikróby. Tu sa pohybujú vedci niekde na úrovni prvých úspešných testov (Molecular Systems Biology, 2011), čo je ďaleko od konkrétneho lieku. A zatiaľ ani netušíme, ako by sa nadizajnované mikróby správali mimo skúmaviek.

Možno najperspektívnejšou možnosťou by bolo vrátiť sa do šesťdesiatych rokov a Sovietskeho zväzu. Tam sa proti mikróbom nasadzovali vírusy, špeciálne bakteriofágy. Aj na ne si však baktérie vedia vytvoriť odolnosť.

Zabúdať na najhoršie

Ani jedna z týchto stratégií by nepredstavovala definitívne víťazstvo, ktoré v skutočnej prírode asi nie je možné. Väčším problémom je, že väčšina z výskumov je najmenej desať rokov a pol miliardy eur od predpísania u lekára. Zhruba tak dlho a tak veľa stojí výskum od jeho začiatku cez testy na laboratórnych zvieratách a klinické skúšky až po schválenie a všeobecné používanie.

Ak sa ľudia ako Sally Daviesová nemýlia, toľko času nemusíme dostať. Obzvlášť, ak farmafirmy hľadajú skôr výhodnejšie produkty.

Aby bolo jasné, za túto situáciu nie sú zodpovedné (len) farmaceutické spoločnosti. Tieto firmy nie sú spolok filantropov a je skôr zázrak, že aj napriek tomu dokážu na trh dostávať viac alebo menej účinné lieky. No žiadna z nich to nerobí preto, že ju to baví.

Príčetný štát či kultúra by navyše nemali rozprávať akýmkoľvek súkromným firmám do ich podnikania, môžu akurát nastaviť zákonné mantinely. Príčetná spoločnosť však zároveň myslí na situáciu, keď bude mať problémy: a vtedy buď štát motivuje, napríklad práve tie farmafirmy, aby pomohli vytvoriť lieky, ktoré budeme potrebovať. Alebo sa sám postará o vznik takýchto liekov.

No svet, ktorý namiesto toho vyhadzuje prostriedky na bezvýznamné hlúposti – a keď sú alebo budú v hre životy, je bezvýznamným takmer čokoľvek – asi bude chorý. Bohužiaľ, v tomto prípade to platí nielen v prenesenom význame.

Prečítajte si aj ďalšie komentáre:

sch2.jpg
Fico škodí zdraviu, tvrdí Peter Schutz

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

morvay.jpg
Zeman sa nebude báť znásilniť právny systém krajiny, myslí si Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

fila.jpg
Kaliňák o transparentnosti najmä rozpráva, píše Lukáš Fila

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 496
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 889
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 135
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 290
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 401
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 895
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 852
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 815
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 728
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 443

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

KNIHA TÝŽDŇA

Nemôžem sa stať osožnou inak iba cez pero?

Inakosť bola Timraviným osudom aj voľbou, tvrdí Dana Podracká.

Vyšli do ulíc (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

November nemôže za to, ako sme premárnili 28 rokov

Dvadsaťosem rokov po 17. novembri tragicky zaostávame za krajinami, ku ktorým sme sa chceli priblížiť.