KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Koniec antibiotík

Budeme už o dvadsať rokov zomierať na bežné infekcie? A prečo prestávajú naše lieky fungovať?

Na prvý pohľad to vyzerá ako ďalší hysterický záchvat vysokého štátneho úradníka, ktorý pred parlamentom obhajuje existenciu svojho úradu. Keď Sally Daviesová predstúpila pred britských poslancov, padali slová o apokalyptickom scenári, následkoch horších ako globálne otepľovanie či svete o dvadsať rokov, v ktorom budú ľudia umierať na banálne infekcie.

Na druhý, a vlastne všetky ostatné pohľady to tak nie je. A skutočnosť je ešte oveľa horšia, ako si vedci aj verejnosť ešte nedávno pripúšťali: ľudstvo začína prehrávať prvé bitky vo vojne, v ktorej už malo zvíťaziť.

Všeobecne známe

Keď ľudia začali zhruba po druhej svetovej vojne vo veľkom využívať antibiotiká, mysleli si, že v dlhom zápase s mikróbmi majú navrch. Akosi sme zabudli, že vývoj v prírode prebieha neustále a mikróby, tie, ktoré chcú v konečnom dôsledku prežiť, sa musia prispôsobiť.

My sme im to iba uľahčili. Stačí si zhrnúť známe fakty: nadužívame antibiotiká, a to dokonca aj v prípadoch, keď z podstaty problému (vírusové infekcie) nepomáhajú. Lieky sa stali súčasťou potravinového reťazca a chovu dobytka, nachádzajú sa v odpadovej vode aj v pôde v okolí ľudských sídiel.

Už roky sa pritom hovorí o mikróboch, ktoré v nemocniciach komplikujú zákroky a nezaberajú na ne antibiotiká. Odolné baktérie či gény na rezistenciu vedci objavili aj v riekach, do ktorých fabriky farmaceutických firiem vypúšťajú odpad (PLoS One, 2011). Multirezistentné gény sú stále častejšie prítomné v črevách ľudí aj zvierat.

Niektoré druhy stafylokokov sú odolné na penicilín. Z nemocníc sa ďalšie zlaté stafylokoky dostali medzi živočíchy vo voľnej prírode (Journal of Wildlife Diseases, 2012). Na kvapavku už dnes podľa Daviesovej funguje len jedno antibiotikum a tetracyklín väčšinou nezaberá vôbec. Rezistentné sú niektoré kmene E.coli, navyše, baktérie si medzi sebou veselo vymieňajú DNA aj s génmi na odolnosť.

A čo je možno najhoršie, zhruba od začiatku minulého desaťročia sa farmaceutické spoločnosti zamerali na lieky na chronické choroby, ktoré sú pre tieto súkromné firmy ziskovejšie. Od roku 2009 sa na trhu objavili v princípe iba dve „nové“ antibiotiká.

Starý problém

Nie je pravda, že baktérie odolné na antibiotiká prišli s tým, ako človek začal takéto lieky využívať. Antibiotiká nie sú nič iné ako látky, ktoré baktérie používajú v konkurenčnom boji medzi sebou. Prípadne ich nasadzujú huby na ochranu pred útočníkmi.

Vrty v kanadskom ľade ukázali, že voči niektorým antibiotikám rezistentné mikroorganizmy žili najmenej pred 30-tisíc rokmi (Nature, 2011) a nie je rozumný dôvod domnievať sa, že nežili aj skôr.

V skutočnosti totiž fungujeme na planéte mikróbov a tie boli zákerné dávno predtým, ako predkovia človeka zistili, že tamten ostrý kameň by sa mohol hodiť na hentú zdochnutú gazelu – a ešte to vyjadrili pár čudnými škrekmi.

Problémom je, že sme si zvykli na svet, v ktorom nám často bezdôvodne (lebo to tak sami chceme) nasadia širokospektrálne lieky a do troch dní ste zdraví. Tento svet pekne fungoval približne sedemdesiat rokov. No čoskoro to nemusí platiť.

To neznamená, že veda rezignovala. Jestvuje viacero stratégií, ako nahradiť nefunkčné antibiotiká. Spoločné pre ne však je to, že takmer všetky sú v súčasnosti skôr v štádiu základného výskumu a v niektorých prípadoch tieto stratégie budú čeliť podobnému prispôsobeniu sa mikróbov.

Nové nápady sú

Dlho sa verilo, že dokonalou náhradou súčasných liekov by mohli byť antimikrobiálne peptidy (organické chemické zlúčeniny, ktoré pomáhajú zabiť baktérie). Dúfalo sa, že baktérie sa viac-menej nedokážu prispôsobiť a preto by boli ideálnou ochranou.

V roku 2005 sa však ukázalo (Proceedings or Royal Society B), že mikróby potrebujú zhruba sedemsto generácií a získajú odolnosť. To sa na prvý pohľad zdá veľa, no v laboratórnych podmienkach takéto šľachtenie trvalo zhruba tri roky. Nevieme, ako dlho by to trvalo vo voľnej prírode.

Ďalšou možnosťou sú pokusy s upravenými baktériami, ktoré by útočili len na konkrétne, pre nás zlé mikróby. Tu sa pohybujú vedci niekde na úrovni prvých úspešných testov (Molecular Systems Biology, 2011), čo je ďaleko od konkrétneho lieku. A zatiaľ ani netušíme, ako by sa nadizajnované mikróby správali mimo skúmaviek.

Možno najperspektívnejšou možnosťou by bolo vrátiť sa do šesťdesiatych rokov a Sovietskeho zväzu. Tam sa proti mikróbom nasadzovali vírusy, špeciálne bakteriofágy. Aj na ne si však baktérie vedia vytvoriť odolnosť.

Zabúdať na najhoršie

Ani jedna z týchto stratégií by nepredstavovala definitívne víťazstvo, ktoré v skutočnej prírode asi nie je možné. Väčším problémom je, že väčšina z výskumov je najmenej desať rokov a pol miliardy eur od predpísania u lekára. Zhruba tak dlho a tak veľa stojí výskum od jeho začiatku cez testy na laboratórnych zvieratách a klinické skúšky až po schválenie a všeobecné používanie.

Ak sa ľudia ako Sally Daviesová nemýlia, toľko času nemusíme dostať. Obzvlášť, ak farmafirmy hľadajú skôr výhodnejšie produkty.

Aby bolo jasné, za túto situáciu nie sú zodpovedné (len) farmaceutické spoločnosti. Tieto firmy nie sú spolok filantropov a je skôr zázrak, že aj napriek tomu dokážu na trh dostávať viac alebo menej účinné lieky. No žiadna z nich to nerobí preto, že ju to baví.

Príčetný štát či kultúra by navyše nemali rozprávať akýmkoľvek súkromným firmám do ich podnikania, môžu akurát nastaviť zákonné mantinely. Príčetná spoločnosť však zároveň myslí na situáciu, keď bude mať problémy: a vtedy buď štát motivuje, napríklad práve tie farmafirmy, aby pomohli vytvoriť lieky, ktoré budeme potrebovať. Alebo sa sám postará o vznik takýchto liekov.

No svet, ktorý namiesto toho vyhadzuje prostriedky na bezvýznamné hlúposti – a keď sú alebo budú v hre životy, je bezvýznamným takmer čokoľvek – asi bude chorý. Bohužiaľ, v tomto prípade to platí nielen v prenesenom význame.

Prečítajte si aj ďalšie komentáre:

sch2.jpg
Fico škodí zdraviu, tvrdí Peter Schutz

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

morvay.jpg
Zeman sa nebude báť znásilniť právny systém krajiny, myslí si Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

fila.jpg
Kaliňák o transparentnosti najmä rozpráva, píše Lukáš Fila

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  2. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  5. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  6. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  8. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  9. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  10. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 482
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 008
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 866
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 858
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 5 839
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 229
  7. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 106
  8. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 734
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 580
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 4 441

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

EKONOMIKA

Brusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

EK sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Pozor, hodnoty!

Bernaťák pre istotu označil otázky úpravy podmienok vstupovania a vystupovania zo zväzkov ako hodnotové, nie odborné. Čím vopred ukončil debatu o nich.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Máme na viac než bliakať Slovenskoooo

Slovensko má potenciál byť jednou z najlepších krajín sveta. Čo sme pre to urobili, aby sa ňou stalo?

NADHĽAD MATIE LENICKEJ

Ešte chvíľu, už to bude

Každý jeden deň s ľuďmi, ktorých máte radi a ktorý si zapamätáte, je drahší ako štátne zákazky.

PÍŠE TOMÁŠ NAGY

Je najvyšší čas modernizovať naše ozbrojené sily

Slovensko veľmi dlho váhalo s obnovou letectva, máme len niekoľko mesiacov na to, aby sme sa rozhýbali.