To nie je povzdych, ale skratka Európskeho hlavného mesta kultúry. To K. by však mohlo znamenať Kampaň. Alebo Kontroverznosť. Kontroverznosť podobných kampaní vidím v tom, že na jednej strane môžu niečo stimulovať, na druhej strane – simulovať. Alebo K ako Kamuflovať.
Dušan Radovič parodoval mesiace knihy: „Skončil sa mesiac knihy. Nech žije jedenásť mesiacov televízie!“ Parafrázujúc tento bonmot, pýtam sa: Keďže máme u nás jediné Európske hlavné mesto kultúry, aké sú tie ostatné mestá? Nedosiahli ešte európsku úroveň? Alebo nie sú kultúrne?
Podľa štatistického úradu je na Slovensku 2890 obcí, z toho je 138 miest. To nie je veľa, však? (Aj vy ste si mysleli, že sme viac pomeštení?) Staromódnou trojčlenkou vyratúvam, že je to 4,7751 percenta. Necelých päť percent našich sídel sú mestá. Ostatných 2752 obcí sú dediny. Čiže 95,2249 percent.
Summa summarum: sme dedinský štát. Nechcem z toho nič vyvodzovať, a už vôbec nechcem vsugerovať, že kultúra sa vytvára i spotrebúva iba v mestách. Znova sa vraciam k úvodnej otázke: Aké sú tie ostatné mestá? Tých 137 ďalších miest?
Namiesto sugestívnej odpovede, že to veru nie sú ani európske, ani hlavné, ani kultúrne mestá, vám odporúčam navštíviť v hocijakom slovenskom meste centrum, kde by mala byť galéria, múzeum, knižnica, kníhkupectvo, historická radnica, budovy z minulých storočí, kostol, rodný dom osobnosti (takmer v každom meste sa narodila osobnosť), pozerajte sa na orientačné tabule, pútače, pýtajte sa domorodcov... A potom vojdite do kultúrnej ustanovizne, napríklad múzea, galérie či kníhkupectva.
