Priateľ sochár chodí sekať do Čiech. Teraz pracujú na štvormetrovej soche viacerí. Majú ich tam v nebývalej úcte, osvojujú si ich prácu a tešia sa na výsledok, ktorý bude zdobiť ich mesto, obohatí ho o ďalšiu kvalitu, na ktorú budú hrdí.
V našej provincii sa takéto veci nestavajú. Úcty otcov krajiny nikde ani nič extra nepribúda. Veď ako aj, keď nastavili latku nepodareným koňom s falošným obsahom, zaneresiac ceremoniálnu cestu Márie Terézie. Pričom prvý z atribútov umenia je pravdivosť.
Veď inak to ani byť nemôže – kvalifikácia postboľševikov nepustí. Vymeniť jednu atrapu za druhú. Lenina za Starého Slováka. A ešte v priamom prenose. Pritom ukázať slovenskému ľudu, že Košice sú metropolou kultúry Európy, na to sa už nezmohli. Kultúra harcovníkov Smeru je v priamom protiklade s kultúrou pravdivej a slobodnej tvorby. Nech si tam v Košicoch čosi šibrinkujú, rozkradnúť ani zožrať sa to veľmi nedá, tak to treba odignorovať.
Podobné hlboké humánne posolstvo niesla ekumenická omša v Ružinove. Boli tam aj také menšinové cirkvi ako starokatolíci, bratská cirkev, baptisti, adventisti, pravoslávni atď. Prezidenta všetkých občanov zaskakoval súdruh úradník (ospravedlnil ho) s prejavom z ministerstva čoho? Kultúry.
