Keďže televízia bola dosť v plienkach, bola to veľká vec. Kino ma fascinovalo odkedy sa pamätám a snažil som sa vidieť, čo som len mohol. Fantomasa. Dokumentárne filmy so zrýchlenými kvetinami. Lolka a Bolka. Žeriavy tiahnu. Aj Týždeň vo filme. Dodnes viem zaspievať.
Okrem kina malo Humenné aj veľkú cigánsku osadu - Podskalku. Cigánski spoluobčania tiež navštevovali kino, ale mali svoje špecifické preferencie, čo sa filmovej estetiky týka. Mali aj vyhradené miesta v kine, podobne ako Rosa Parks v autobuse. V tomto prípade však sedeli úplne vpredu, hneď pod plátnom.
Naše preferencie sa pretínali v jednom dôležitom bode - na Winnetouovi. Ideologická komisia strany uznala tento západonemecký import za ideovo nezávadný a tak sme mohli objavovať Poklad na Striebornom jazere a všetky ďalšie diely. Podskalčania inštiktívne vycítili skrytú problematiku rasového útlaku a stotožnili sa s odporom voči osídľovaniu Ameriky. Kedykoľvek na plátne Indiáni zabíjali belochov, prepukali do neskrývaného, veľmi hlasne prejavovaného nadšenia. Ak bolo nadšenie priveľké, riaditeľ kina pohrozil, že zastaví premietanie, čím boli prípadné rasové nepokoje potlačené v zárodku.
Tieto scény sa mi vynorili v pamäti predvčerom, keď som si bol v New Yorku, bašte americkej tolerancie, pozrieť najnovší Tarantinov film. Nebudem rozoberať detaily, lebo iný známy katolícky odborník v tejto oblasti už recenziu napísal. Odsúdil násilie. Pravda, keď robí Mel Gibson tatarák z Ježiška, to je niečo iné, to je transcendentné násilie. To sa môže.
Ja som sa nad niektorými fórikmi a citátmi pobavil, ale ku koncu mi už filmík liezol na nervy, aj keď obsahuje hudbu Ennia Morriconeho, ako sa na slušný western patrí.
Pozoruhodné bolo, že Django vyvolal v černošských návštevníkoch kina na Union Square úplne rovnaké emócie ako Winnetou u obyvateľov Podskalky. Kedykoľvek černošský protagonista zabil nejakého belocha, vypukli bujaré oslavy. Príležitostí bolo požehnane. Riaditeľ kina sa nedostavil.
A to je všetko. 50 rokov, dva kontinenty, úplne odlišné kultúry. Nechcel som tým nič povedať, synapsie si to takto spojili. Dva sú svety (alebo aj viac) a predsa je len jeden.
