Priame škody, ktoré vyrobil Igor Matovič a kol. zavedením povinných násteniek s percentom slovenských výrobkov v obchodoch, sú nízke.
Nová povinnosť bude mať takmer nulový vplyv na správanie spotrebiteľov, obchodov a ich dodávateľov.
Hlavný problém Matovičových násteniek je, že podporujú pre Slovensko nebezpečnú myšlienku protežovania domácich výrobkov.
V lepšom prípade bude prax tabúľ vyzerať takto: ministerstvo pôdohospodárstva oznámi nejakú jednoznačnú metodiku určovania, čo je slovenský výrobok. Obchodníci povedia dodávateľom, že si sami musia zabezpečiť dôkaz o jednoznačnom určení, či je výrobok slovenský, alebo nie.
Väčšina dodávateľov si úlohu splní, distribútori žraločieho mäsa a fernetu sa na to vykašlú.
Percento slovenských výrobkov zázračne stúpne, hoci k nijakej významnej zmene dodávateľov nepríde. Spotrebitelia sa najprv pri tabuliach so zvedavosti pristavia, no keď zistia, že tam nie sú žiadne zľavy ani výherné kupóny, pôjdu ich hľadať inde.
Z pohľadu milovníka vysokého percenta slovenských výrobkov na pultoch slovenských predajní to bude ideálna situácia: nikto nestratí, ceny nestúpnu a všetci sa budeme môcť tváriť, ako sme to tým maďarským, poľským, českým a rakúskym paštétam natreli.
Vo verejnej debate sa ešte viac usídli predstava, že štát by mal tlačiť hoci aj zákonmi podiely slovenských výrobkov nahor.
Ešte viac to podporí mýtus, že najmä pri potravinách je domáckosť automaticky spojená s vyššou kvalitou.
Idealizujeme si slovenského farmára, mäsiara, pekára, mliekara a závozníka, ktorí produkty určené pre slovenský trh určite spracúvajú s väčšou láskou a obozretnosťou ako tie na export. Pochopiteľne, žiadny taký vzťah tam nie je.
Pre jahnátkovcov má boj za podporu slovenských výrobkov ešte iný bonus. Čím viac sa do centra debaty o úlohe štátu v obchode a potravinárstve dostane naháňanie percent slovenských výrobkov, tým väčšia je šanca, že sa zabudne, ako ministerstvo pôdohospodárstva dlhodobo zlyháva v tom, čo regulovať má.
Vláda nedokáže urobiť nič významné preto, aby mal spotrebiteľ lepšie informácie a vedel si sám vyberať medzi kvalitou a nekvalitou.
Slovenské vlády dlhodobo nedokážu viesť kontrolu kvality potravín a vôbec čestnosti predaja tak, aby mali dôveru spotrebiteľov. Minimálne nedokážu vyvrátiť dojem, že systém kontroly je buď pomalý, deravý, alebo skorumpovaný.
Ak by totiž kontrolóri mali v brandži váhu, ak by ich zistenia boli také presné, že by sa nebáli za nimi stáť, nepotrebovali by sa skrývať za slovenské výrobky.
Na nástenky pred samoobsluhy by jednoducho prikázali napísať percento nekvality, ktoré v obchodoch našli.
Čítajte viac komentárov:
Globálnemu futbalovému biznisu hrozí, že sa zatrasie priamo v základoch, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Nie je náhoda, že spomedzi európskych politikov práve Robert Fico a Viktor Orbán nevidia nedostatky tureckej demokracie, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Hudobná sebestačnosť nám nehrozí, myslí si Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
