Ombudsmanka a s ňou ďalší experti si myslia, že štát by mal mať o Rómoch dôveryhodné údaje. Asi najlepší prehľad o nich mali komunisti. Štatistiky si robili aj mnohí pred nimi, ale nič im to nepomohlo. Riešenie totiž nie je v číslach.
Zber štatistických a aj iných údajov o Rómoch nie je výmyslom posledných rokov. Naopak, len v novodobých dejinách ich bolo v Európe niekoľko desiatok.
Jeden z najpodrobnejších súpisov Cigánov sa uskutočnil za vlády Jozefa II. V roku 1793 bol publikovaný knižne a obsahoval údaje nielen o počte Cigánov v jednotlivých župách, ale aj vekový priemer, zamestnanie a spôsob obživy a dokonca i to, či rozprávajú po rómsky.
Za ČSR sa teoreticky mohli Rómovia prihlásiť k cigánskej národnosti počas sčítania ľudu, túto možnosť však využila len štatisticky bezvýznamná časť rómskeho obyvateľstva v prvej republike.
Podrobnejší súpis Cigánov bol potom nariadený v súvislosti s prijatím zákona „o potulných Cigánoch“ v roku 1927. Ten sa mal týkať iba kočujúcich Rómov a vykonávali ho policajné orgány.
Počas socializmu sa oficiálne žiadni Rómovia nesčítavali, no komunisti mali veľmi presné údaje, dovtedy azda najpresnejšie.
Informácie o počte Cigánov sprostredkúvali miestne národné výbory, preto robiť špeciálne sčítavanie potrebné nebolo.
Navyše, počas sčítania ľudu komisári, ktorí navštívili Rómov, označovali sčítací hárok veľkým červeným tlačeným písmenom A.
Komunistická strana organizovala presuny rómskych obyvateľov najmä do Čiech a do priemyselných oblastí s nízkym počtom nekvalifikovaných pracovných síl, údaje teda potrebovala a priznajme, vedela ich aj prakticky využiť.
Atlas pre študentov
Po páde socialistického režimu všetci novodobí odborníci na rómsku problematiku takéto štatistické merania odsúdili: zbierať etnické údaje v demokratickom štáte nemožno, je to porušenie ľudských práv.
Názor zmenili až po tom, ako Svetová banka uvoľnila veľké finančné prostriedky na prípravu Atlasu rómskych komunít, čo nebolo nič iné, ako ďalší súpis Rómov na našom území.