Jednu moju slovenskú kamarátku pred pár rokmi operovali. Po čase sa jej stav vrátil do starých koľají a bola potrebná reoperácia. Zašla do nemocnice a dostala sa k tomu istému lekárovi. Pri druhej operácii mala pocit, že keď ho bude finančne motivovať, úspech bude zaručený. Dala mu do vrecka dvesto eur. Operácia sa podarila. Možno je to náhoda a keby nezaplatila nič, tiež je výsledok dobrý. Veľakrát som počul, že pacienti dávajú lekárovi úplatok preto, aby sa im venoval sústredenejšie a s plnou vážnosťou.
Niektorí lekári vraj nemajú zábrany a sami si vypýtajú peniaze. Veľké nemocnice na Slovensku sú zväčša štátne. Ak dôjde k odovzdávaniu a prijímaniu úplatku v takejto nemocnici, vnímam to rovnako, ako keď dôjde ku korupcii na hociktorom úrade. Keby mali lekári vyšší plat, nebrali by toľko úplatkov - povedal som kamarátovi, ale ten ma vysmial: „Aj keby mali plat trikrát vyšší ako teraz, ktorý doktor by odolal obálke plnej peňazí?“ Ja chcem veriť, že niektorí z nich sú čistí ako ich biely plášť.
V Japonsku máme zvyk obdarúvať človeka, s ktorým niečo dôležité prežívame alebo cítime potrebu prejavovať mu vďaku za všetko, čo pre nás v živote urobil. Svojej šéfke alebo učiteľke posielame malý darček každé leto a každú zimu. Je to buď súprava olejov na varenie, alebo v obálke malé uteráčiky na ruky, darčekové balenie pracích a čistiacich prostriedkov, v lete balíček piva v plechovkách alebo mäsové výrobky. Medzi mladými tento zvyk pomaly zaniká, ale staršie generácie ho majú hlboko zakorenený.
