Faktor mlčania výrazne potvrdzuje bytostnú odlišnosť životnej a literárnej skutočnosti - ak sa totiž v živote mlčí mlčaním, v literatúre sa všetko, ešte aj efekt mlčania dá dosiahnuť iba slovami. Energia slov sa pri tom sústreďuje na sprievodné a druhoradé javy, podstata "sa vyjadruje" mlčaním.
Priam v učebnicovej podobe nachádzame tento postup vo vojnovej novele Alfonza Bednára Susedia. Nacistický veliteľ, kapitán pechoty hauptmann Johann Iffland, si dal "predviesť Letanovského, Schnitzera, jeho ženu i dve dievčatá, Lili a Violu. Ruky mal lakťami opreté o Stachovičov písací stôl, päsť si pri ústach tisol k pästi, bradu si tisol k ukazovákom a palcami si tlačil na sánky. Uprene hľadel na Schnitzera, na chudého čierneho človeka, oblečeného v hnedých pumpkách a v turistickej kazajke z balónovej látky, hľadel mu na chudú tvár, zarastenú čiernym strniskom..., hľadel na vysokého chlapa Letanovského, potom mu oči preskočili na dve deti, na Schnitzerove dievčatá Lili a Violu, bledé a vyplakané, znova prebehol pohľadom na Letanovského a na Schnitzera. Skúmavo si ich prezeral. Usmial sa trošku za stisnutými päsťami. Schnitzerovu ženu obchodil očami, lebo keď na ňu pozrel prvý raz, prekvapila ho. Vysoká, pekná postava, dlhý, trošku dopredu sklonený krk, na hlave hladký hnedý účes..." Atď.
Citovaný text sa odohráva za okolností, v ktorých hauptmann Iffland rozhoduje o živote alebo smrti predvedených a citovo ľahostajný k ich hraničnej situácii sa svojím pohľadom detailne zameriava na druhoradé javy. Odhaľuje sa tak odľudštená podoba nivelizujúcej dôkladnosti.
Efekt mlčania tu vyplýva z nerovnocenného postavenia "protihráčov" v komunikačnom zoskupení, keď ten, kto vládne slovom a otázkami, mlčaním potvrdzuje svoju hrozivú nadradenosť. Podnecuje ním pocity neistoty a vyvoláva psychický nátlak.
Pri vonkajšej charakteristike hauptmanna Ifflanda i pri jeho pozorovaní predvedených využil autor v prospech mlčania tú nevýhodu jazykového stvárňovania, že vizuálny celok, to, čo vidíme naraz, sa dá v textovej podobe vyjadriť iba postupne.
Tento typ mlčania sa v literatúre, špeciálne v próze, uplatňuje tam, kde by "hovorenie" znižovalo dramatizmus ťažkých problémových situácií.
