Briti a Francúzi povolili párom rovnakého pohlavia zosobášiť sa. Rusi do takýchto krajín zakazujú posielať deti, ktoré by tam mohli nájsť náhradných rodičov, radšej ich nechávajú vo svojich ústavoch - každý si vie predstaviť, ako to tam asi vyzerá. Slovenská cirkev a takmer všetky politické strany strašia ohrozením tradičnej rodiny, rozpadom celej spoločnosti.
Deti sa stali politickou otázkou. Malé, bezmenné, neschopné brániť sa, figúrky, ktoré si môže hocikto postrkovať ktorýmkoľvek smerom.
V stredu na plaváreň prišla akási rodina. Kompletná rodina, otec, matka
a dvaja malí chlapci, tak ako sa to už po stáročia patrí. Kým otec plával, mama drilovala so štvorročným chlapcom plavecké pohyby. Menší sedel na lavičke, celý modrý, triasol sa od zimy, lebo mu mama nedala uterák. Trest za to, že sa vo vode rozplakal. O chvíľu sa vymenili, driloval zase on – pohyby, ktoré sa dvojročné dieťa nedokáže naučiť, nechápe prečo. Starší sedel a čakal, oči vyhasnuté, žiadne reakcie. Ostatné deti sa smiali, jašili.
Keď sa vrátil otec rodiny, mama mu povedala ako henten stále reve a ten druhý je nemožný. Ani meno. A deti sa triasli, civeli na tých dvoch nešťastných ľudí, bez úsmevu, strach v očiach, strach z vody, z rodičov, žiadny spontánny detský pohyb. Bol to hrozný pohľad, neviete, čo urobiť, objať cudzie deti, vysvetliť rodičom, že tie deti týrajú, že z nich tie deti majú strach, že od nich chcú niečo, čo tí drobci nedokážu splniť? Premýšľate, prečo tie deti majú? Prečo sú všetci spolu? Koľko rodín v ideálnom zložení – mama, otec, deti – nefunguje a koľko neštandardných zväzkov áno?
