Nastupujúci týždeň bude historický – ústavnoprávny výbor NR SR sa má po prvý raz zaoberať návrhom na návrh obžaloby prezidenta SR, ktorý podalo 44 poslancov.
Šéf ústavnoprávneho výboru Robert Madej odkazuje, že predpokladá „viac právnu ako politickú diskusiu. Od kolegov z opozície očakávam viac právnych argumentov, lebo v predloženom návrhu mi chýbajú“.
Jedným dychom však hovorí, že poslanci vládnej strany návrh „nepodporia“. Čiže bez ohľadu na akékoľvek, nielen právne argumenty možno uzatvoriť, že návrh na podanie obžaloby prezidenta parlament na Ústavný súd nepošle.
Bez súhlasu poslancov vládnej strany to jednoducho nejde, keďže na to treba súhlas najmenej 90 poslancov.
To je však známe už prinajmenej odvtedy, keď bol Jozef Čentéš zvolený v parlamente za kandidáta na post generálneho prokurátora.
Prinajmenej preto, lebo ešte pred jeho zvolením Ivan Gašparovič vyhlásil, že by sa nemal o túto funkciu uchádzať.
To všetko teraz možno už hodiť za hlavu, keďže naozaj dôležité bude len to, akým spôsobom vládna strana s návrhom na návrh podania obžaloby naloží.
Aj keď Robert Madej žiada od navrhovateľov viac právnych argumentov, ako v návrhu predložili, debata bude presne v prvom rade politická, až potom – ak vôbec - aj právna.
To je v poriadku, parlament nie je súd – hoci si to poslanci vládnej strany myslia, keďže už pod vedením Pavla Pašku dokázali pred pár rokmi schváliť uznesenie o tom, že prišlo k porušeniu zákonov v súvislosti s privatizáciou SPP.
Podobne ako pred ešte viac rokmi dokázal parlament pod vedením Ivana Gašparoviča vysloviť nedôveru prezidentovi Michalovi Kováčovi.
Aj v jednom, aj v druhom prípade išlo nielen o právne irelevantné uznesenie, ale hlavne o prekročenie právomoci NR SR, teda porušenie ústavy.
Ak vládna strana Smer vôbec debatu o návrhu na návrh obžaloby prezidenta Gašparoviča pripustí, potom v nej úplne prirodzene nepôjde o právne, ale výlučne politické argumenty.
Hlavným bude zrejme to, ako si kto ctí ústavné inštitúcie, čo napokon vyplýva z viacerých vyjadrení Roberta Fica.
Spájať inštitúcie s osobami na ich čele je vo všeobecnosti nenáležité. Obzvlášť na Slovensku, kde viaceré z nich nemajú šéfa v súlade s ústavou.
A tie, ktoré ho v súlade s ústavou inštalovaných majú, okrem výnimiek zasa nemajú úctyhodných šéfov.
Usudzujem, že možno mať úctu k štátnej inštitúcii, no nie k funkcii a rozhodne nie k Ivanovi Gašparovičovi. Dôvody si vytesal sám.
Autor je publicista
