Steven Spielberg nedávno v rozhovore spomínal na svoje prvé stretnutie s človekom, o ktorom po 60 rokoch nakrútil film.
Mal šesť rokov, keď ho strýko priviedol k monumentálnemu Lincolnovmu pamätníku vo Washingtone.
Bola zima, až mi „skoro odmrzol zadok,“ hovorí režisér, „netušil som, kto to je, bol taký ozrutný a pôsobil hrozivo.“
Až keď odchádzali, trúfol si mu chlapec pozrieť do tváre, a odrazu sa čosi zmenilo – hĺbajúci prezident ho už nedesil, cítil sa pri ňom dôverne a bezpečne.
Dielo sa rodilo dlho. Predchádzalo mu náhodné stretnutie s historičkou Doris Kearnsovou Goodwinovou, od ktorej sa dozvedel, že pracuje na knihe o Lincolnovi.
Spielberg od nej odkúpil filmovacie práva dlho predtým, ako knihu v roku 2005 dokončila.
Prvá verzia scenára mala 500 strán, iba postupne sa rozprávanie sústredilo na to, ako sa Lincolnovi na sklonku nepredstaviteľne krutej občianskej vojny so 600-tisíc obeťami podarilo presadiť v Kongrese zrušenie otroctva.
Film zobrazuje viacero tvárí Ameriky. Dokumentuje otvorenosť demokratických pomerov, takých odlišných od autokracií všetkého druhu: politici sa pred očami verejnosti vášnivo hádajú, nešetriac nikoho, ani prezidenta.
Obnažuje korupciu: zatiaľ čo Abraham Lincoln vložil svoju charizmu do toho, aby odporcov osobne presvedčil, jeho ľudia v pozadí bez škrupúľ kupovali hlasy kongresmanov.
