Čo ak je na vine naša príslovečná malovernosť a ak vlastenci zo Smeru a okolia naozaj pri hľadaní starých Slovákov naďabili na odkaz bájnych pohanských žrecov? Príchod svätých Cyrila a Metoda ich síce zahnal do lesnej divočiny, no ich múdrosť prečkala v ruinách. Nedeľní patrioti z neznalosti staroslovienčiny skreslili ich odkaz na svoj obraz: celý život sa skladá z malicherností a trapasov. Preto z nich musí vychádzať aj každé vážne rozhodnutie.
Skartoval si v chvíľkovom pominutí mysle nedôležitý zápis a chceš byť generálnym prokurátorom? Ešteže čo! Čentéš-Nečentéš, Perúnove blesky každého odhalia. Môže to byť aj vlastný, slávnostne ohlasovaný kandidát. Pre začiatok na riaditeľa Ústavu pamäti národa. Napriek zlomyseľným klebetám nepredpokladám, že by to bolo pre verejne proklamovaný negatívny vzťah k Tisovi a jeho pašaliku. Veď kto z našich údajných sociálnych demokratov by už prechovával sympatie k pánu farárovi v smiešnej gardistickej čiapke s kystkou? (Aj keď nejaké mená tu už poletovali.)
Ale čo tá nechuť k prerastenému Svätoplukovi na Hrade? Veď do tejto kopy bronzu investovali značné sumy nielen páni prezident, predseda parlamentu a premiér, ale dokonca aj spievajúci pán poslanec Jarjabek. Nevycibrený vkus nejakého pána Kalinu rafinovane podkopáva samé základy našej štátnosti.
