Ako malý chlapec som dosť vyvádzal, a tak ma v škole učitelia často karhali a fyzicky trestali. Ich výchovné metódy boli niekedy také brutálne, že som mal párkrát vnútri rozrazené ústa a líce po fackách ma bolelo aj niekoľko dní. Nikdy som to však nepovedal mame. Vedel som, že by sa ma nezastala. Viem, čo by povedala. Samozrejme, že som bol spravodlivo potrestaný.
Kedysi bola pozícia japonského učiteľa taká silná. Môj prípad nebol ničím výnimočným. Bola to každodenná realita. Hovorí sa tomu “fyzický trest”. Keď sa však obzriem späť na konanie svojich učiteľov, nazval by som ho obyčajným násilím.
Od tých čias sa situácia zmenila. Trestania akoby na školách ubudlo. Tak sa to aspoň javilo verejnosti, kým sa pred dvoma mesiacmi neprevalil prípad stredoškoláka, ktorý dokazuje, že fyzické tresty sú stále prítomné. Vyššia stredná škola v Osake je známa svojím silným basketbalovým tímom. Sedemnásťročný študent, ktorý v tíme pôsobil ako kapitán, si dovolil povedať trénerovi, že jeho časté fyzické tresty sú neznesiteľné.
Štyridsaťsedemročný tréner bol zároveň učiteľom školy, čo je v Japonsku bežná prax. Tréner po tomto vyhlásení vyzval chlapca, aby sa vzdal kapitánskeho postu. Chlapec odmietol, na čo ho podľa svedkov učiteľ sfliaskal najmenej tridsiatimi či štyridsiatimi údermi. Na druhý deň sa chlapec doma obesil.
V Japonsku je asi päťtisíc vyšších stredných škôl a v každej z nich je športový klub ako súčasť vzdelávacieho systému žiakov. Pod záštitou škôl sa dvakrát do roka medzi klubmi odohrávajú veľké športové turnaje. Víťazstvo školy v takomto športovom zápolení je veľmi dôležité, pretože zvyšuje dopyt, popularitu školy, prináša vyšší počet žiadateľov o štúdium na nej. Okrem toho pre tých, ktorí sa chcú stať profesionálnymi športovcami alebo olympijskými atlétmi, je dôležité, ktorú školu a teda aj športový tím si vyberú. Študentov so športovým talentom v Japonsku prijímajú na známe stredné školy bez prijímacích skúšok. Namiesto nich však absolvujú tvrdý tréning.
