, vznikol nový, pozlátený medzinárodným kapitálom a osobou bývalého amerického veľvyslanca.
Noví majitelia starého Drukosu sú v sľubovaní podstatne triezvejší – tvrdia, že do štyroch rokov vrátia ľuďom aspoň tie peniaze, ktoré tam pod falošným dojmom štvornásobných garancií uložili v minulosti. Chcú teda splatiť trojmiliardovú sekeru, ktorá zostala po Drukose a jeho BDV družstve. A to tak, že z Drukosu vytiahli jeho ziskový biznis v podobe katalógového predaja Komfort a pripojili k nemu splátkový predaj Unikredit.
Nech vyzerajú sľuby nových pseudoholandských majiteľov akokoľvek triezvo, súdnemu človeku musí zastať rozum nad spôsobom, akým to chcú urobiť. Vymysleli si neprehľadnú štruktúru zloženú z dvoch spoločností sídliacich v Holandsku a takzvaného trustu, ktorý vraj má byť zárukou etického prístupu ku klientom. Vysvetlenie, že trust podlieha anglosaskému právu, a teda že peniažky bývalých klientov strážia anglické súdy, je blud porovnateľný s niekdajšími sľubmi o nulovom riziku. Viete si predstaviť, ako babička, ktorej Mojžiš nestihol vrátiť peniaze, bombarduje žalobami sudcov v Londýne? Jednoducho ak chce niekto vrátiť peniaze, nepotrebuje na to žiadny trust, nech to vyzerá hocijako vznešene.