Pole záujemcov o úrad slovenského prezidenta sa zaľudňuje len pomaly. Zrejme je tam nízky plat. Do množiny váhavcov, ktorí o veci „uvažujú“, pribudol po včerajšku Peter Šťastný. Nemusí to byť až taká márna úvaha.
Šťastný je pomerne raritný prienik športovej celebrity, nepopackanej minulosti a určitej praxe v oblasti politiky.
Snúbi sa v ňom potenciálny zásah skupiny voličov, ktorých inak verejný život nevzrušuje, s požiadavkou na nekomunistu (antikomunistu) a základnou orientáciou v odbore, čo je dôležité.
Aj keď v Európskom parlamente toho Šťastný veľa „neuhral“ (teda určite menej ako v Quebec Nordiques), treba tiež povedať, že sa hľadá osobnosť, ktorá aspoň zažila politickú prevádzku.