o popredia medzinárodného spravodajstva.
Úľavu z rýchleho úspechu vojenskej intervencie Francúzska v Mali proti vražedným džihádistom vystriedala obava, či je možné krehký štát z hľadiska veľkosti krajiny a etnickej rozdrobenosti skoro šestnástich miliónov obyvateľov dlhodobo stabilizovať.
Kritické komentáre, že spojenecká solidarita NATO a hlavne USA a Nemecka s Francúzskom v prvej línii sa stala rečníckou, nezazneli len v Paríži. Aj vplyvní nemeckí a americkí publicisti pranierujú strategickú krátkozrakosť EÚ a NATO.
Zdržanlivosť politikov pramení jasne z presvedčenia prevládajúceho medzi veľkou časťou nemeckého a amerického obyvateľstva, že konflikty na akýchsi cudzích svetadieloch po trpkých skúsenostiach v Afganistane a Iraku „sa nás v zásade netýkajú“. Rozsah islamistickej hrozby, že požiar zúriaci od Líbye až po Mauretániu by sa napokon týkal aj celej Európy, sa aj po ostatných prevratoch v turistickom raji Tunise a v Egypte stáva zjavným len pomaly.
