Kto už by mal mať pochopenie pre preklepy, keď nie človek z novín. Tu sa ich robia stovky. Našťastie, máloktorý môže stáť sedem miliónov eur a už vôbec sa na ne nemusia skladať daňoví poplatníci.
Za zmluvou, ktorou si Ústredie práce objednalo servis pri verejnom obstarávaní za 11-tisíc na hodinu, môžu byť dva príbehy. Po prvé môže ísť o obyčajnú chybu, ako to tvrdí ústredie. Ak nerátame hlavičky a miesto na podpis, zmluva má dve strany textu, ktoré je pomerne jednoduché si prečítať a výpočet ceny je čosi, čo by si manažér mal pozerať na prvom mieste.
Ale áno, všelijaké náhody sa dejú, čiže formulácia, na základe ktorej by si štát objednával 600 hodín prác a za každú z nich zaplatil firme hodnotu menšieho auta, mohla čisto teoreticky ostať nepovšimnutá, až kým nepristála v registri zmlúv.
Druhá možnosť je, že nejde o žiaden omyl. Vymysleli, skúsili, nevyšlo. Pre istotu mali nachystanú aj dobrú výhovorku. Inštitúciou pretekajú desiatky miliónov eur, čiže keby niekto chcel, dokáže odtiaľ dostať slušné peniaze.
