Naši občania majú právo na to, aby euro zostalo stabilnou menou.
To, čo sa deje, je zradou úzkej nemecko-francúzskej spolupráce, povedal v roku 2003 nemecký exkancelár Helmut Kohl, keď Nemecko s Francúzskom zastavili vlastnú penalizáciu za nedodržanie pravidiel paktu. Hriešnik sa rozhodol, že sa nepotrestá. Šokujúce.
Pakt, ktorý mal fungovať ako policajt strážiaci spoločnú monetárnu pastvinu eurozóny pred nezodpovednými politikami členských štátov, dostal poslednú ranu z milosti. Následky veľkej fiškálnej žranice Európa žne posledné tri roky.
Socializácia dlhov krajín medzi občanov ostatných členov menovej únie ako reakcia na krízu viedla k verejnému rozhorčeniu a dopytu po efektívnom mechanizme trestu. Práve fiškálny kompakt mal byť tým nekompromisným kladivom na fiškálnych hriešnikov.
To bolo rečí, očakávaní, sľubov. Kompakt zavedie fiškálnu zodpovednosť do eurozóny, hovorili politici bez viditeľných prejavov irónie či sarkazmu.
Na kompakte nestihli zaschnúť podpisy a už sa posúvali vytýčené fiškálne ciele Španielska niekoľkokrát. No nebezpečnú ilúziu možnosti efektívnej kontroly výdavkov z centra, na základe ktorej sa rozdávajú spoločné peniaze, pochová až Francúzsko.
Kľúčovej krajine Únie, ktorá nemala vyrovnaný rozpočet už vyše 30 rokov, sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť trojpercentný deficit. Sankcie? Nevtipkujte. Eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn naznačil, že „ak sa ekonomický rast nečakane zhorší, krajina môže získať extra čas na nápravu nadmerných deficitov.“
Hrudy hliny padajúce na rakvu nového fiškálneho policajta sú signálom, že fiškálna žranica na cudzí účet môže pokračovať.
Autor je analytik INESS.
Autor: Juraj Karpiš
