V 60. až 70. rokoch som bol aktívnym muzikantom, v 80. až 90. rokoch som pracoval ako hudobný redaktor a dramaturg v jedinom slovenskom hudobnom vydavateľstve OPUS. Počas tohto obdobia som sa podpísal pod stovky vydaných SP, LP, CD platní a kaziet, za úroveň ktorých sa nehanbím ani dnes.
Sedemdesiate, osemdesiate a začiatky deväťdesiatych rokov boli najkvalitnejším obdobím éry slovenskej populárnej hudby. V tom čase sa dlhohrajúce zvukové nosiče, aj napriek cenzúre, predávali v desať- a dokonca niektoré v státisícových nákladoch. V Opuse sme vždy našli spôsob, ako presadiť vydanie kvalitného titulu. Dnes sú tieto čísla pre interpretov a vydavateľov priam nedosiahnuteľné.
Nezabudnuteľní umelci, akými boli Žbirka, Ursiny, Gombitová, Hammel, Nagy a skupiny Elán, Modus, Collegium Musicum, Prúdy či Fermáta sú príkladom komerčného úspechu. Vďaka hudobnej a interpretačnej úrovni ich kvality pozná aj dnešná mladá generácia. Nemuseli v parlamente za seba lobovať a odporúčať nezmyselné kvóty. Kvóty si vytvorili sami svojou úrovňou, ktorá je vždy najlepšou reklamou.
Najťažšie boli 60. roky, keď sa u nás nesmela vysielať západná hudba, a keď áno, tak len veľmi obmedzene. Dokonca existoval predpis, ktorý určoval kvóty domácej, socialistickej a zahraničnej tvorby. Domáca 60, socialistická 30 a zahraničná 10 percent. Všetci starší hudobníci, speváci, skúšajúca komisia a dramaturgovia si tento predpis a toto obdobie určite pamätajú, najmä z muzikantských skúšok a odovzdaného repertoáru, na základe čoho sa povolilo účinkovanie.
