Poľské štátne železnice nie sú vôbec v takej výbornej kondícii, ako by nám možno chceli nahovoriť v súvislosti so svojím záujmom o slovenské železničné Cargo. Lebo ak by boli, tak načo by predávali svoju najvýkonnejšiu sliepku, ktorá má ambíciu znášať zlaté vajcia.
Tou zlatonosnou sliepkou by očividne malo byť poľské PKP Cargo, ktoré sa od svojho vzniku v roku 2001 prepadlo do straty len trikrát.
Nádejný kupec
Poľsko už pred rokmi získalo primát európskej krajiny, ktorá najviac okresala prevádzku na železničnej sieti. Z 26 000 kilometrov tratí v roku 1989 ju obmedzilo na súčasných 19 000 kilometrov, pričom do konca tohto roka má ubudnúť ďalších 2000 kilometrov.
Z 2500 železničných staníc funguje len 600 a železnice plánujú vyberať od dopravcov nové poplatky za ich používanie. Zároveň drasticky zvyšujú nájomné v staničných obchodných priestoroch a špekulujú, ako predať 800 staníc samosprávam, ktoré o také bremeno nejavia záujem.
Pochopiteľne, veď poľské vojvodstvá už spolufinancujú stratové osobné vlaky v regiónoch a v roku 2008 dostali od štátu aj nehnuteľný a mobilný majetok spojený s ich prevádzkou. Po jeho prevode sa ešte niekoľko rokov naťahovali s pôvodným vlastníkom o zamlčané a nesplatené staré dlhy.
Ani nákladná doprava na železnici nie je už taká, aká bývala. Kým ešte v roku 2006, najúspešnejšom roku za posledných desať rokov, odviezli poľské vlaky 291 miliónov ton nákladu, vlani to bolo o 20 percent menej. Konkurenčná cestná nákladná doprava za rovnaké obdobie vzrástla takmer o 70 percent.
