Držitelia amerických Oscarov by sa od slovenských kolegov mali čo učiť. S jednou kamerou, jedným fotoaparátom, atrapou samopalu a scenárom s niekoľkými vtipmi o debilitách a cicinách sa dá za víkend zarobiť milión eur.
Účastníci Justičného Oskara majú na papieri právo žalovať, kohokoľvek si zmyslia. V skutočnosti odhaľuje požiadavka ôsmich účastníkov žúru v bare Bonanno, aby im Nový Čas vyplatil 940-tisíc, hneď niekoľko problémov.
V prvom rade treba pripomenúť, prečo bolo informovanie o akcii vo verejnom záujme – bol tam prítomný šéf prokuratúry a niekoľko sudcov Najvyššieho súdu, všetko vysokí verejní činitelia. Ich zábava mohla ohroziť povinnosť sudcov „zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie“, ktorá zo zákona platí nielen pre súdnu sieň, ale aj „v občianskom živote“.
Podobný príkaz chrániť svoju dôstojnosť a česť majú aj prokurátori. Nehovoriac o tom, že vďaka akcii sa podarilo zistiť prepojenie medzi Ladislavom Tichým a sudcom Štefanom Michálikom, o ktorého korupčnej kauze mal zastupujúci generálny prokurátor rozhodovať. Verejný záujem bol teda dostatočný, aby ho riešila aj STV a Justičná revue, nieto ešte bulvár, ktorý z definície lezie osobnostiam do súkromia.
Všetko toto bude azda brať súd pri rozhodovaní do úvahy, čiže prečo kričať už teraz a riešiť niečiu súkromnú žalobu? Pretože sú to práve lídri justície, kto má ísť vzorom jednak svojim podriadeným, ale aj širšej verejnosti, ktorej majú ukazovať, ako sa má chápať právo a spravodlivosť. Tak nám to teraz ukázali.
Minulý týždeň sme písali o matke, ktorej zavraždili dcéru. Štát jej vyplatil necelých sedemtisíc eur. A pri týchto pomeroch si hlavný strážca zákonnosti myslí, že za článok o večierku by mal dostať 200-tisíc eur. Bravo.
Prípad tiež odhaľuje množstvo nedokonalostí justičného systému. Vyšetrovanie sudcu Michálika viazne už mesiace, lebo prokuratúra nemá riadneho šéfa. Návrh na disciplinárne stíhanie Tichého nemá v podstate kto podať, lebo novely zákonov, ktoré by to umožnili ministrovi spravodlivosti, stoja na Ústavnom súde.
Tomášovi Borecovi zrejme vyhovuje, že môže mlčať, lebo tak to robí vždy. A Marek Maďarič, ktorý má na starosti mediálne prostredie, žalobu za milión eur nekomentuje. No veď jasné, poplatky za stužkové a Svätopluk na koni, to sú témy, ktoré má riešiť moderný minister kultúry.
Kým v Česku práve obvinili sudcu, žalobcu a advokáta z korupcie, u nás sa pohlavári stretávajú v baroch s mafiánskou tematikou, vyšetrovanie Glance House spadá pod hlavného podozrivého, v kauze smeráckeho vicežupana sme sa nepohli, ešte mu aj vyplácame dávky, a noviny majú podľa elity justície platiť milión eur. Vytvoriť tu zdanie spravodlivosti, to by bolo na Oscara za špeciálne efekty.
Klaus mal na Slovensku vždy pochybných kamarátov, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Mario Draghi má v rukách bič na talianskych politikov, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Niet pochýb o tom, že pochybný tender na trolejbusy má v rukách Smer, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Taliansko len škrtalo a to je málo. Reformy tam stále chýbajú, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
