Premiér Fico si tak zvykol, že má väčšinu, až ukázal, ako mu prekážajú menšiny. Maska dole, toto je ten Fico, čo vládol s Mečiarom a Slotom.
Je jedno, či útočí na Rómov, ľudskoprávnych svätuškárov alebo menšiny ako také, preto, aby odklonil debatu od nepríjemného nárastu nezamestnanosti a neschopnosti jeho vlády v ekonomike alebo len preto, že to tak cíti.
V každom prípade je to nebezpečné. Isto počul od sociálnych demokratov, že štát nemá byť len hračkou v rukách väčšiny a demokratickým sa stáva až vtedy, keď myslí na menšiny.
Slotovu nenávisť podporoval asi aj alkohol, Fico si tú svoju búši s kľukmi. Oboje vedie k extrémizmu. A to aj vtedy, keď bude Fico presviedčať, že to je zdravé národovectvo.
Ficove reči ešte nevyrobili ani jedno nové pracovné miesto, ale náladu proti menšinám rozhýbať dokážu.
Zvláštna je tendencia, ako sa všade zámerne do popredia na úkor štátotvorného slovenského národa vysúvajú problémy menšín. Akoby na Slovensku ani nežili Slovenky a Slováci.
Náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ, lebo práve Slováci nemohli v bývalom spoločnom Československu rozvinúť všetky svoje schopnosti a talent.
Médiá sa zaujímajú o všetko podružné, a preto im cielene uniká to podstatné, ona jedinečná matičná myšlienka mravnej obrody Slovenska.
Robert Fico, premiér
