Nech si hovorí kto chce čo chce, za socializmu sa nám žilo ako v rozprávke. Nie, že by sa nám bohvieako plnili želania, Stolček, prestri sa fungoval len pre vyvolených, ale tá romantika! Tajuplné ovzdušie, plné zakázaných otázok a zamlčaných odpovedí. Svet bol ako v zakliatom lese popretkávaný nebezpečnými slovami a neviditeľné oči a uši bdeli, aby ich nikto nevyslovil.
Často ste ako hlúpy Jano ani nevedeli ako a prezradili ste tajomstvo, ktorým ste ohrozili bezpečnosť celého tábora socializmu a mieru. Povedzme, keď opitý vojak v krčme napriek prísnemu zákazu vybľabotal meno svojho veliteľa družstva. Čo všetko vedeli imperialistickí agenti, ktorí sa skrývali za každým rohom, vyťažiť z niekoľkých písmen priezviska!
