Nech už vyhrá ktokoľvek, jedna vec je jasná: Osud krajiny bude mať v rukách komediant. Taký vtip koloval po Taliansku pred parlamentnými voľbami. Úškrnok sa, samozrejme, vzťahuje na dve výrazné tváre súčasnej talianskej politiky: na bývalého komika Beppeho Grilla, ktorého Hnutie piatich hviezd oslovilo voličov sklamaných z politiky, a na Silvia Berlusconiho, trojnásobného premiéra, neslávne známeho škandalóznymi výrokmi a eskapádami.
Taliansko sa nachádza v hlbokej kríze. Berlusconi pri svojom prvom nástupe do funkcie premiéra v roku 1994 občanom prisľúbil „hospodársky zázrak“. Talianska ekonomika však za posledných dvadsať rokov stagnovala. V posledných rokoch bola ekonomická situácia natoľko kritická, že od vrcholu dlhovej krízy v roku 2011 musela krajinu zachraňovať úradnícka vláda Maria Montiho.
Nezamestnanosť nedávno dosiahla jedenásť percent. Medzi mladými Talianmi je situácia ešte horšia. Každý tretí Talian vo veku do 25 rokov je nezamestnaný. Na pracovnom trhu často záleží viac na tom, aké má kandidát osobné alebo rodinné známosti než na objektívnej kvalifikovanosti. Beznádej a sklamanie tak vedú k úniku mozgov, keďže mnoho mladých ľudí, najmä tých s dobrým vzdelaním a so znalosťou cudzích jazykov, radšej opúšťa vlastnú krajinu.
V roku 2009 dokonca Pier Luigi Celli, riaditeľ prestížnej univerzity LUISS v Ríme, uverejnil v denníku La Repubblica otvorený list adresovaný svojmu synovi, v ktorom mu radí odísť po ukončení štúdia do zahraničia. „Rozhodni sa ísť tam, kde si stále vážia lojalitu, rešpekt, a kde si cenia zásluhy a výsledky,“ napísal Celli v liste, ktorý rozpútal ostrú verejnú diskusiu.
