Je inšpirujúce sledovať, ako sa v literatúre vynorí fenomén, ktorý sa stáva sociologickým javom. Tento proces má spoločné črty: na počiatku je dielo jedného autora, ktorý sa k úspechu dopracuje po mnohých odmietnutiach (Bukowski, Rowlingová) alebo po smrti (Larsson, Tolkien).
Autor nahmatá prázdno v knižnom priestore, naplní čitateľskú túžbu, utíši jeho hlad. Z takmer neznámeho sa stáva kultúrna ikona a jeho dielo prerastie do knižného priemyslu. Jeho úspech vyvolá k životu vlnu autorov a diel, ozvú sa plagiátori, ale na výslnie sa dostanú aj rovnako dobrí autori, po ktorých nijaký vydavateľský pes neštekol.
Takto sa zrodil fenomén mágie pre deti, takto sa zrodil pojem severskej alebo škandinávskej detektívky. Začal to Stieg Larsson svojou millenniovou trilógiou, objavil sa dvojautor Lars Kepler, Jo Nesbo a desiatky, stovky ďalších. Stačí napísať severská detektívka a distribútori objednávajú, vydavateľstvá chrlia, čitatelia kupujú. Vydavateľstvo HOST si zo severanov urobilo stratégiu, ako vydávať za ich peniaze menšinovú literatúru, vydavateľstvo JOTA má celú edíciu Nord krimi.
Tí inteligentnejší autori nekopírujú vzory, iba preberajú schému. Zdanlivo nevysvetliteľná vražda, mysteriózne prvky, sociálne pozadie a, samozrejme, netypický detektív, často notorický pijan i rozvedenec, tyran, outsider, asociál. Po čase každý boom vyprchá a obecenstvo čaká na ďalšie bum, ktoré sa ozve za obzorom.
