Oficiálna návšteva prezidenta Gašparoviča v Maďarsku bola len znôškou povinných tančekov, symbolov a rituálov. Prvý deň bezobsažné rozhovory, kladenie vencov, recepcia, štátna večera, druhý deň narýchlo odbavené obligátne stretnutie s krajanmi a potom už len leháro na zámočku v Gödöllő a na farme fideszáckeho podnikateľa Vilmosa Lázára.
Maďari boli predvídaví a namiesto poľovačky ponúkli nášmu prezidentovi radšej konskú šou. Protokol so sebe vlastnou ignoranciou strčil prezidentovu hlavu do maďarského chomúta: viete si predstaviť, že by sa Gašparovičovi trubači unúvali zisťovať, kto je Vilmos Lázár?
Že je to čestný predseda spolku Gójski motorkári, ktorí sú pokladaní za extrémistickú, antisemitskú a iredentistickú organizáciu, organizujú spanilé jazdy do susedných krajín a na chrbtoch svojich kožených búnd hrdo nosia mapu veľkého Maďarska aj s Felvidékom? A keby aj – veď je to len taký nevinný symbol.
Keď už sme pri symboloch, život je najlepší režisér: v deň, keď náš prezident relaxoval u veľkomaďarov, maďarský ústavný súd rozhodol, že nosenie hákového kríža, nacistických symbolov, červenej hviezdy, ako aj kosáka a kladiva nebude opäť od mája v Maďarsku trestné. Jaj de szép! Tak ako zrejme ani dovtedy nebolo trestné, keď jobbikoidná študentská samospráva na filozofickej fakulte budapeštianskej univerzity ELTE fízlovala študentov a viedla si zoznamy, v ktorých sa zameriavala na ich rasu, pôvod či sexuálnu orientáciu.
