Celý život mi obchádza okolo uší slogan „Štát – to sme my“. Toto heslo je všeobecne známe, každý ho ustavične opakuje, ale – to je zaujímavé – málokto sa podľa neho správa.
Naše predstavy o štáte a jeho funkcii ako keby kotvili niekde v hlbokej minulosti alebo skôr v mýte o tisícročnej porobe. Z tohto pocitu asi pramení naša predstava o štáte ako o nástroji útlaku. Z toho akosi logicky vyplýva, že keď už konečne máme svoj vlastný štát, musíme hľadať niekoho, koho by sme mohli utláčať.
