Predsedovi Najvyššieho súdu už zrejme bolo ľúto, že v súťaži o najviditeľnejší zjav slovenskej justície ho môžu zatieniť šéfovia Generálnej prokuratúry alebo účastníci žúru v Bonanne, tak sa pripomína trestným oznámením na troch sudcov Ústavného súdu.
Z vecného hľadiska je podanie absurdné. Bývalý minister spravodlivosti, ktorý si to rovno z exekutívy namieril na čelo justície, ide niekomu vyčítať politickú minulosť? Človek, ktorý ako minister žiadal kontrolu na Najvyššom súde, ako jeho šéf ju sám povoľoval, až raz otočil a začal jej brániť, ide namietať proti nestálosti postojov? Popredný obhajca tézy, že za právny názor nemožno nikoho trestať, žiada trestné stíhanie pre rozhodovanie sudcov? Telefonický kamarát Bakiho Sadikiho upozorňuje na kriminálne prepojenia?
