Recitál predsedu vlády na matičnej pôde, v ktorom sa vyznal z lásky k menšinám, dostal kritické ohlasy. Zaslúžene. Pri všetkom rešpekte k ľútosti, ktorú údajne ex post vyslovil, Robert Fico hovoril v Martine od srdca myšlienky, ktoré majú v jeho lebke domovské právo.
To je, žiaľ, jediné podstatné na celej kauze. Mylné a nebezpečné sú preto interpretačné pokusy, ktoré sa jali hľadať pohnútky Ficových rečí inde než v delení spoločnosti na „Slovákov a Slovenky“ (Fico) a tých ostatných. Napríklad rozšírená politologická verzia, ktorá tvrdí, že Fico nie je žiadny protimenšinový štváč, ale obyčajný oportunista, ktorý reagoval na prepad preferencií tak, že pred prajným publikom sa chopil osvedčenej protimenšinovej karty.
Naozaj? Fico predsa nie je nepopísaný kus papiera. Keď ako takmer jediný z politikov vtedajších SDK, SOP a KDH bol proti účasti SMK v prvej Dzurindovej koalícii, to bol tiež oportunizmus? A aký oportunizmus boli tirády o „útvare pred 1200 rokmi, ktorý sme my mali, pričom v iných štátoch ešte nebolo nič, len nejaké zvieratá“ (a podobne)? To nepovedal Slota, ale Fico.
A halucinácia o „zvláštnej sorte dobrodruhov, ktorí chcú rozbiť duchovnú súdržnosť Slovenska, a preto treba proti nim postaviť hrádzu“, je čoho prejavom? Oportunizmu alebo, naopak, integrity osobného názoru, ktorá pokračuje čerstvým výrokom, že „všade sa vysúvajú do popredia menšiny“? A tak ďalej, a tak podobne.
Batéria protimaďarských výpadov Fica z obdobia 2006 – 2010 nemá v histórii susedských vzťahov v Európe nieže rovného, ale ani porovnateľného konkurenta.
Ďalšia interpretácia nášho „martinského memoranda 2013“ hovorí, že hlúpe médiá sadli na lep marketingovému mágovi. Akože geniálny Fico, veľký hráč, potreboval odvrátiť pozornosť od rastúcej nezamestnanosti a klesajúceho HDP, takže zaútočil na menšiny, čo novinári zhltli aj so zeleninovou oblohou. Hm, hm. Vŕšením slov môžete zahovoriť malú domov Kližanovej-Rýsovej (a podobne), ale v žiadnom prípade ekonomickú realitu, ktorá je na stole denne a bude celý ďalší rok (ak nie dekádu).
Samozrejme, že stranícke preferencie či odpútanie pozornosti od nepríjemnej situácie má politik na zreteli vždy. Každý, aj Fico. A oportunistami sú zaľudnené parlamenty aj vlády.
Problém je, že tieto kvázi učené a pointované výklady odkláňajú pozornosť od zásadného faktu, že na Slovensku máme premiéra, ktorý je nacionalista po meči i praslici a rozdeľuje spoločnosť. A to nielen virtuálne na „ficovoličov“ a „ficobijcov“, ale najmä na občanov druhej kategórie, „pre ktorých sme nezávislý štát nezakladali“, a „slovenský štátotvorný národ“.
Zahmlievať to pseudoduchaplnými postrehmi je nebezpečné, pretože vodcovia Ficovho a Orbánovho druhu v tejto kríze rastú ako z vody a až urobia región dosť rozdeleným a zraniteľným, môže sa stať ľahkou korisťou vodcov iného formátu, ktorí prídu z východu. Asi toľko.
Čítajte viac komentárov:
Zsolt Simon opäť potvrdil, že na joysticku agrárnej loby funguje ako hodinky, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ústavný súd musí nechať pracovať aj tých zaujatých, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ficov útok na menšiny je ukážkou toho, ako sa on a maďarskí extrémisti navzájom potrebujú, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Na to, aby bola Matica slovenská na smiech, netreba ani bulvarizovať, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
