Krajiny, ktoré nemajú problém s verejnými financiami, musia vymyslieť podmienky, za ktorých ustúpia hriešnikom. Slovensko musí pozorne načúvať, keďže reč môže byť aj o ňom.
Pribúda krajín, ktoré hovoria, že sa síce snažili, ale s tým deficitom im to nevyšlo.
Určite sa nedá povedať, že upratovanie vo verejných financiách za posledné roky neprinieslo výsledky. Veď pred troma rokmi bol priemerný deficit v Únii na úrovni šiestich percent, dnes je polovičný.
No zdá sa, že pri tejto úrovni sa na dlhšie zasekne. Jednak sú vlády uspokojené tým, čo sa dosiahlo a nemajú veľkú chuť pokračovať, jednak viaceré krajiny zažijú zlý rok, pokiaľ ide o hospodársky rast. A na to sú verejné financie citlivé.
Odboj povedú Francúzi
Francúzsko, ktoré je prvým spomedzi hriešnikov, o ktorých je reč, zažije ekonomicky zrejme najhorší rok od 2009. Vyzerá to, že ho čaká recesia. Ak by sa chceli dostať s deficitom na úroveň troch percent, museli by verejné financie krajiny tento rok prejsť skutočne veľkými zmenami.
Lenže to sa nestane, ako už ohlásil francúzsky prezident Hollande. Na neho zasa útočí rekordná nezamestnanosť a tak sa do žiadnych dodatočných operácií v rozpočtovej politike púšťať nebude.
Namiesto troch percent tak deficit Francúzska dosiahne podľa Európskej komisie 3,7 percenta. Podľa predstihových ukazovateľov sa však zdá, že tamojšej ekonomike sa bude dariť horšie, než si mysleli v Európskej komisii, keď projektovali výsledok francúzskych verejných financií pre tento rok.
Je celkom možné, že konečný výsledok bude rovnaký či dokonca horší, ako bol ten minuloročný, teda 4,6 percenta.
Francúzsko však nebude samo, kto opäť nedodrží to, čo bolo dohodnuté. Krajín bude viacero a nebudú to len tie tradične problémové, ako napríklad Španielsko.
Rovnováhu v diskusiách o zmäkčení pravidiel v ich prospech posúva Holandsko, ktoré sa doteraz počítalo za súčasť tvrdého tábora spolu s Nemeckom či Fínskom. Aj ono dopredu ohlasuje, že deficit nedodrží, hoci v jeho prípade pôjde o symbolické prekročenie v porovnaní s vyššie spomenutými (očakáva sa 3,4– percentný deficit).
Navyše jeho problémom sú viac jednorazové výdavkové efekty, nie celková zlá štruktúra verejných financií.
Takému pretlaku krajín a vývoju ekonomiky budú Nemci ťažko odolávať. Ide o Nemcov v nemeckej vláde, nemeckej centrálnej banke a nemeckých zástupcov v Európskej centrálnej banke. Hlavne tí v bankách sú obzvlášť hluční.
Vyzývajú Brusel, aby bez ohľadu na ekonomickú situáciu v niektorej krajine dotlačil politikov k dodržaniu pôvodných záväzkov. Argumentujú, že politický tlak musí byť o to vyšší, o čo sa znížil tlak ostatných korekčných mechanizmov.
Majú na mysli najmä tlak trhov na úrokové sadzby. Na rozdiel od rokov 2010 či 2011 bola situácia na trhoch minulý rok, najmä v druhej polovici pokojná. Nebolo to o tom, že by sa investori, ktorí nakupujú štátne dlhopisy, zrazu stali uvedomelými.
Zmenilo sa najmä to, že Európska centrálna banka sa otvorene prihlásila k tomu, že v prípade potreby bude poskytovať krajinám pôžičky na refinancovanie ich dlhov. Táto poistka bola hlavným anestetikom pre investorov.
Tento postup však otvoril otázku, či úroky, za ktoré si dnes krajiny požičiavajú, zodpovedajú ich stavu a politickému odhodlaniu niečo so sebou robiť. Či vytvárajú dostatočný tlak na to, aby sa krajiny ozdravovali.
Práve preto boli nemeckí centrálni bankári proti takejto politike neobmedzeného finančného istenia a práve preto požadujú zvýšený politický tlak ako kompenzáciu za uchlácholenie trhov.
Boja sa, že krajiny nevyužijú uvoľnenie na to, aby v pokojnejšej atmosfére pristupovali na premyslené ozdravné kroky. Ale že sa, naopak, uspokoja a budú na zmeny myslieť oveľa menej, ako keby na ne tlačili splašené trhy.
Nemecká taktika
Otázne je, ako sa zachovajú tí „politickí“ Nemci, teda nemeckí zástupcovia v Európskej komisii, ale najmä nemecká vláda, jej premiérka a minister financií.
Zatiaľ sú opatrní. Vedia, že krátkodobo je problémom, ak krajiny počas recesie začnú šetriť a pre francúzskych, talianskych či španielskych politikov to môže znamenať zrážku so silným verejným odporom.
Zároveň vnímajú, že vďaka rozhodnutiu centrálnej banky je situácia na trhoch pokojnejšia ako predtým a už je jedno, či s jej politikou súhlasia, alebo nie.
Zdá sa, že prístup nemeckej vlády bude benevolentnejší ako doposiaľ. O rovnakom tóne, aký uplatňovali voči Grécku, nemôže byť reč ani náhodou. No určite budú trvať na prístupe niečo za niečo.
Budú stále viac tlačiť na to, aby krajiny prijímali zmeny, ktoré síce nebudú znamenať okamžité otrasy pre verejné financie, ale budú pôsobiť dlhodobo.
V prípade Francúzska to bude určite trh práce. Nemecké či britské ekonomické médiá stále pripomínajú list šéfa americkej firmy na pneumatiky Titan, v ktorom odpovedal na ponuku francúzskej vlády prevziať tamojší problémový Goodyear.
V liste spomína, že by museli byť úplne hlúpi, aby prevzali podnik s takou nízkou pracovnou disciplínou a odborárskymi vymoženosťami.
Hoci šéf Titanu je známy aj ako pozér, svojím štýlom hovorí presne to, na čo diplomatickejšie naráža aj nemecká vláda, keď hovorí o potrebe uvoľniť pracovné pravidlá a slobodu podnikania.
Slovenská pozícia
Celá hra sa týka aj Slovenska. Predpoklad, že sa zaradíme medzi tých, ktorí niečo sľubovali, ale nesplnili to, je veľký.
Ako počas prijímania tohtoročného rozpočtu upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, na splnenie tohtoročného rozpočtového cieľa treba urobiť dodatočné opatrenia. Odvtedy vyskočili iné problémy, inde zasa vývoj dopadol pre vládu lepšie, ako sa čakalo (najmä prechod ľudí z druhého do prvého piliera).
Celkovo však veľké zmeny oproti vtedajšiemu odhadu rozpočtovej rady nenastali a splnenie cieľa si vyžaduje ďalšie zmeny.
No o tých sa odvtedy nehovorí. A to sa dnes predpokladá o niečo horší vývoj ekonomiky ako v čase prípravy rozpočtu.
Naopak, rétorika vlády začína používať výrazy ako podporné a prorastové opatrenia, čo v jej ponímaní znamená benevolentnosť pri manažovaní výdavkov.
Zatiaľ k tejto téme vieme to, že podľa Roberta Fica sa tento rok žiadne dane zvyšovať nebudú. Nehovorí sa však ani o škrtoch vo výdavkoch. Ani vo vládnych, ani v transferoch, teda v rozličných dávkach a podporách.
Predseda vlády si však všimol, že niektoré krajiny sa snažia zmäkčovať hranice pre rozpočtové správanie. Zatiaľ drží líniu, že to určite nebude prípad Slovenska, keďže to má rozpočet zostavený veľmi zodpovedne.
Lenže zdá sa, že nemá. A preto je pravdepodobné, že budeme stáť na strane tých, ktorí hovoria, že plán síce nedodržali, ale veľmi sa snažili.
Nebude to lož, ale ani úplná pravda.
